Dedo

Môj dedo bol kováč. Vraj to v tých časoch bolo v dedine významné postavenie, lebo sa u nich zdržovali samí dôležití a významní ľudia. A samozrejme najmä tí majetní. My , vnúčatá sme však zažili už len nákovu na dvore, ktorá pripomínala časy „zašlej slávy“. Ako „tvrdý chlap“ mal dedo svojskú povahu, ktorú dokázal dať aj patrične najavo, takže život s ním nebol vždy len prechádzkou v ružovom sade. Ale k nám, vnúčatám, sa vždy správal vtipne a láskyplne. Keďže sa moja mama vydala na juh, vítal nás dedo pozdravom : Maďari prišli .. Na čo môj otec reagoval : Jónapot /píšem ako počujem/, aj keď ste u nás súvislú vetu po maďarsky nikdy nepočuli . Potom podal dedo ruku mne a privítal ma : čau bambina ! A prešli sme spolu do kuchyne. Keď sme u nich zostali aj na noc, skoro ráno nás budil zvuk rádia a vôňa čerstvo uvarenej polievky, ktorá sa rozliehala po celom dome. Keď človek pozrel na hodinky a zbadal, že je iba sedem, spadol naspäť do perín a nechápal, prečo tento človek musí buntošiť . On to samozrejme dohnal vždy na obed, keď si po výdatnom obede prečítal noviny na svojom kanape a po chvíli „čítal“ už tak hlasno, že sme kontrolovali , či sa to kanape neláme pod tým „pílením“. Dedo si z nás rád a často robil žarty. Napr. nás nechal celú hodinu hľadať jeho okuliare a po hodine hladania po celom dome a dvore si zdvihol šiltovku z hlavy a pod ňou sa objavili jeho okuliare. Alebo nás nechal šúchať noviny, vraj, keď budeme dobre šúchať, tak z nich vypadnú klince. Keď sme skončili, zasmial sa, že sa nám teraz bude dobre na latríne utierať zadok. Na staré kolená robil kuriča v reštaurácii a vždy nám priniesol zákusky zo svadieb a akcií, ktoré sa v nich konali. Ak náhodou hostia na „výslužku“ zabudli, buď ubral tepla, alebo podkúril tak, že si hostia jednoducho museli všimnúť, že zabudli na kuriča :-D Pred koncom života si dosť vytrpel, pretože zákerná choroba ho potrápila, čo sa odrazilo aj na jeho psychike. Vraj, keď niekto zomrie, niekde inde sa narodí človek. A nám sa v tom roku narodila dcéra. Dúfam, že podobnosť ich pováh je čisto náhodná :-D Dedko, myslím na Teba. Tvoja Kikina.