Každý deň stretnúť človeka

Na toto dielko som si spomenula práve v týchto dňoch. Na prvý pohľad také samozrejmé. Veď denne stretávame toľko ľudí, povedali by skeptici. Lenže, opäť si pomôžem cudzou tvorbou : "Koľko Ľudí je medzi ľuďmi ? Kto to zistí, keď je nás tak veľa ? " A tak som dlhoročným pozorovaním dospela k záveru, že nie je človek ako človek. Natrafila som na všelijakých, veď to poznáte. Mnohí z nich boli pre mňa sklamaním. Preto som omnoho radšej, keď sa mi náhodou pripletie do cesty človek, naoko nenápadný, ale mne srdcu blízky. Človek, ktorý sa na nič nehrá, je skromný, slušný, taký prehliadnuteľný. Len akési vnútorné oko zaostrí jeho blízkosť. Za život som ich stretla niekoľko. Prečo o nich píšem práve teraz ? Každé sklamanie akosi automaticky hľadá protipóly. Keď niečo stratíte, siahate po istote, keď niečo zabolí, siahate po ránhojičstve. Dôležité je,aby bolo po čom siahnuť. A ak máte práve pocit, že Vy to šťastie nemáte, obzrite sa. Určite sa nájde niekto, kto stojí pri Vás. Niekedy je to niekto celkom nečakaný. Tak sa dívajte. Dívajte sa srdcom a uvidíte to, čo je očiam neviditeľné -Človeka.Pozn . : Venované Majke M., Janke D. , Martuške N. a mnohým iným, ktorí majú miesto v mojom srdci. Oni už budú vedieť. Ďakujem ...