Návrat starých čias ?

Pri narodení mojej dcéry som si nesmela do nemocnice vziať nič vlastné. Ledva mi povolili župan. Iróniou osudu bolo, že oproti izbe , kde ležali mamičky po cisárskom reze, prerábali murári miestnosť a nebolo nijakou vzácnosťou stupiť na piesok, či iný stavebný materiál. Ale nie o tom som chcela. O šesť rokov neskôr, pri narodení môjho syna som si už musela doniesť aj plienky, o hygienických potrebách nehovorím, dokonca požadovali aj príbor, pretože bol problém dať všetkým mamičkám naraz obed, lebo akosi nebolo do čoho. Tuším by prijali aj vlastné posteľné prádlo. Paradoxne, to, čo chýbalo vo vybavení, akoby sa odzrkadlilo v ľudskej podstate a prístup personálu bol nepomerne iný, prijateľnejší ako pri prvom pôrode. Už vtedy bolo zjavné, že má zdravotníctvo problémy, ale človek stále veril, že keď sa chce, tak sa aj dá, i za cenu vlastného vybavenia a svojpomoci. Stále sa ešte dalo spoľahnúť na fakt, že sa môžem obrátiť v prípade núdze na odbornú pomoc. Keď už sme pri tej pôrodnici, lekári v našej nemocnici boli žiadaní v širokom okolí. Sama som bola na izbe s mamičkou z Nitry, ktorá si vybrala našu menšiu nemocnicu pre príchod svojich synov na svet, kvôli výbornej povesti lekárov. Ani záujem pacientov, potvrdený ich podpismi však nestačil na to, aby nemocnica prežila. Postupne sa zrušili jednotlivé oddelenia, chirurgická pohotovosť až zostali len ambulancie a oddelenie dlhodobo chorých - geriatria. Situácia je však zúfalá a od 1. júla má definitívne zaniknúť aj táto časť nemocnice. http://www.topky.sk/cl/7/750120/Nemocnica-v-Sali-konci-o-pracu-pride-65-ludi A tak Šaľanom nezostane nič iné ako vycestovať za zdravotnou starostlivosťou do najbližších miest - Nitry, Nových Zámkov, prípadne Galanty. Hoci je posledne menovaná najbližšie, spočiatku vznikali problémy s tým, že Galanta je už v inom - trnavskom kraji a odmietali pacientov ošetriť. Zrejme v tejto oblasti nastal posun k lepšiemu, keďže nedávno moju mamu hospitalizovali práve v tejto nemocnici.Tým sa samozrejme okrem dostupnosti zdravotníckej služby skomplikujú aj finančné náklady. Čo by sme teraz dali za zrušené dvadsaťkorunáčky, keby nám mohla zostať naša nemocnica. Zdá sa, že sa v budúcnosti budeme musieť spoliehať na tzv. babské lieky a rady ako tomu bolo kedysi. Dokonca sa nedávno v našom susedstve vyskytol prípad pôrodu v domácom prostredí, pretože rodička jednoducho už nestihla prísť do nemocnice. Ja len dúfam, že tým najbližším prípadom nebude úmrtie z rovnakého dôvodu.