Nemám sestričku, som precitlivelý....

Bojíte sa zubára ? Ja nie, ale nerada k nim chodím. Nie kvôli bolesti , ale kvôli jednaniu , s ktorým sa u nich stretávam. Preto tento kontakt obmedzujem na minimum a chodím tam len vtedy, keď sa tomu už nedá vyhnúť. Stále sa snažím nájsť takého, ku ktorému budem chodiť rada a pravidelne. Takého, ktorý by sa dal nazvať tak dôverne ako rodinný. Myslela som si, že som konečne na jedného natrafila. Patrím dokonca do jeho obvodu, bol vtipný, čím nepríjemnú náladu okolo zubných operácií zľahčoval a človek nemyslel na to, čo ho čaká. Objednával len mesiac dopredu a nebolo u neho až toľko ľudí ako u mojej predošlej zubárky. Mala som pocit, že by som k nemu mohla chodiť aj s deťmi. Už si to nemyslím ....

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (2)

Uprostred noci ma malý zobudil :- " Mami, bolí ma zub."Dala som mu teda sirup proti bolesti. Chvíľu bolo dobre. Zase ma budí.- " Mami, stále to bolí." Snažila som sa ho utíšiť a zaspal v našej posteli. Strhával sa zo sna, ráno bol nevyspatý. Šli sme z domu čo najskôr, aby sme sa rýchlo dostali k zubárovi. Vo dverách sa miesto setričky objavil lekár. - " Nemám sestričku, tak to bude trošku dlhšie trvať. Musím si to všetko sám zapisovať a predlžuje sa to."Keď som povedala, že malého bolí zub, skonštatoval, že nevie, či sa mu ho podarí ošetriť, ale, keď ho podržím..Zub bolel a ja som sa rozhodla risknúť to. Hoci sa bežne bolestivé stavy a deti berú prednostne, mali sme pochopenie, že bez sestričky nie je ani systém a čakali sme trpezlivo, kým prídeme na rad. Čakali sme tri hodiny. Malému sa tisli slzy do očí od bolesti. Trpel. Konečne sme prišli na rad. Doktor chcel nájsť našu kartu.- " Pán doktor, my k Vám nechodíme, ale už sme u Vás raz boli, trhali ste malému zub."- " Kam chodíš do školy ? "Malý odpovedal. - " Jáj, vám odišla zubárka do dôchodku .. "- " Ano, pán doktor, radi by sme začali chodiť k Vám."- " Jáj, viete koľko je okolo toho agendy ? Koľko vypisovania ? Ešte vás mám aj objednávať ? Mám chorú sestričku, tuto už bude v práci, prídite sa objednať. Podľa obvodu Vás musím zobrať, ale ja už končím, mám 6 tisíc pacientov. Takto sa tu čaká stále. Chlapčeka Vám teraz ošetrím, dám mu prvú pomoc, ale na január sa prídite objednať." - " Dobre , pán doktor."Konečne si malý sadol do kresla. Spýtal sa ho, ktorý zub ho bolí. Otvoril ústa a prstom ukázal na zub.- " Tento ? " Dotkol sa lekár boľavého miesta.- " Au." Odtiahol malý inštinktívne hlavu. - " Pozri, chceš, aby som Ti ho vytrhol ? "- " Nie." Odpovedal malý. - " Ty chceš niečo odomňa, tak musíš... "- " Chceš niečo odomňa ? "- " Nie." Nechápal malý, o čo tu kráča.- " No, keď si ty nadpriemerne inteligentný, tak ahoj."Zložil malému plachtu a uvoľnil mu miesto, aby mohol odísť. - " Ale, pán doktor, toľko sme čakali. On chce, aby ste ho zbavil bolesti. " potlačila som v sebe prejavy sebaúcty a hrdosti.- " Povedal, že nechce.Nespolupracuje."- " Pán doktor, toto nemyslíte vážne ? Preto, že ho to bolelo a uhol sa ? " /nerobil scény, nevykrikoval, necukal sa/- " Ja nemám sestričku, kľudne o tom napíšte aj do Šalianskych novín."Nechápala som. Vlastne chápala. Pán doktor je skrátka obyčajný chlap - bez ženy nemožný. Človek by ho aj poľutoval, keby nešlo o trpiace 10 ročné dieťa. Dúfam, že aspoň sestričke dá po návrate návrh na vianočné odmeny alebo zvýšenie platu, lebo v jeho prípade je bez nej nepoužiteľný. Lenže , pán chlap zabudol, že okrem človeka je ešte lekár. A ten by mal disponovať istou dávkou empatie k trpiacim pacientom. Keď už nemohol poskytnúť pomoc sám, mohol nám aspoň odporučiť niekoho, kto by sestričku mal, alebo bol aj bez nej schopný ošetrenia. A ešte k tej nadpriemernej inteligencii. Áno, mám inteligentného chlapca. Len inteligentý človek totiž považuje za normálne, že lekár je na to, aby v práci pracoval. A jeho otázky typu : " Chceš niečo odomňa ? " vo svojich 10 rokoch vôbec nemusí pochopiť. Pretože ja mám 38 , ale tiež som nepochopila, čo sme od neho chceli NAVIAC ako je POVINNÝ nám poskytnúť.