Keď zalovím v pamäti a spomeniem si na svoje detstvo, vynoria sa mi v hlave prázdniny. Jednak studňa na vodu u jednej babky a tiež dve vedrá vody u babky druhej. Tá musela po vodu chodiť do studne spoločnej. Keďže zase nie som až taká stará, moja modernejšia babka používala na ohrev vody tzv. bojler. Rovnako krstná mama. Keďže, z časového hľadiska a zrejme aj úsporného, tej vody veľa zohrievať nemohli, kúpavali sme sa po dvoch , podľa veku a pohlavia. Jednoznačne v tomto smere vyhrával môj brat, ktorý ako jediný chalan mal vaňu len sám pre seba. Ale, keďže to bol najstarší dorastenec, mal vody síce najviac, ale už patrične znečistenej svojimi predošlými mladšími kúpačmi, keďže sa voda neustále dolievala a bolo jej viac a viac , lež mierne použitej. Takže z hľadiska časového i hygienického vyhrávali najmladšie ročníky. Jednak sa kúpali prví a jednak v najčistejšej vode. Z tohto obdobia mám aj iné milé zážitky, napríklad ako sesternica vybehla na dvor, aby nám oznámila, že sa máme pomaly chystať na kúpenie, lebo : „Tatino podpálil bordel ..“ Keď sme sa dosmiali, vysvetlila jej najstaršia, že to, čo tatino „podpálil“ bol bojler. A pri takom spoločnom kúpaní sme si rozprávali navzájom rôzne historky a vzájomne sme sa plašili. Keďže jeden z kúpajúcich bol vždy chrbtom k okienku do kúpelne, ten druhý jednoducho neodolal tvrdeniu, že v tom okienku niekoho zazrel a iné milé príbehy. Oproti dedinskému ohrevu chýbalo tomu mestskému to romantické čaro príbehov a prostredia. V malej kuchyni sa teplo z pary hromadí akosi výraznejšie a kúpanie po jednom postráda tú správnu atmosféru tajomna. Zrejme preto si vždy spomeniem na tieto zážitky z detstva, a tým si spríjemňujem nevyhnutný čas strávený na dne vane v maličkom množstve vody. Blahorečím osudu , že mi nadelil moju maličkú postavu, ktorá aj v tom mále vody má ešte pocit, že je umytá. Odpustťe rozmaznanej malomeštiačke, že tu stone nad takou malichernosťou, ale každý postráda to, čo práve nemá.
