Monika pochádza z klasickej rodiny. Má sestru, mamu, ktorá sa stará o starú mamu a kedysi mala i otca. Na otca bola dosť viazaná. Rozumeli si, bol pre ňu vzorom. Keď zomrel, cítila zrazu v srdci prázdno. Zostali doma samé baby, a tak sa stalo, že sa Monika čoskoro zamilovala. Zaplnila svoje prázdne miesto v srdci mladíkom, ktorý sa volal Dano. Dano pracoval vo veľkom priemyselnom komplexe a ona sa rozhodla ho nasledovať. Od podniku dostali byt. Čoskoro do bytu pribudol syn. Keďže v novom bydlisku nepoznala nikoho, len svojho muža, naplno sa venovala rodine a výchove syna.Každú nedeľu i vo sviatok chodili spolu do kostola. Z mužovho platu žili skromne. Raz do mesiaca navštevovali svoje príbuzné v rodisku. Monikina sestra pracovala v súkromnej zahraničnej firme ako sekretárka. Často sa stretávala so zahraničnými kolegami, vozila sa v drahých autách, chodievala na služobné cesty a pekne a moderne sa obliekala. Monika jej vždy trochu závidela. Keďže sa jej sestra snažila pomôcť v jej finančnej situácii tým, že jej kupovala oblečenie, alebo jej posunula svoje už obnosené veci, cítila sa Monika ponížene. Návštevy u príbuzných v nej vyvolávali depresie. Radosť z rodiny sa menila na pocit poníženia. Pri sestre sa cítila ako menejcenná. Keď sa jej potom nedarilo zamestnať ďaľšie tri roky po materskej dovolenke, jej pocit menejcennosti sa len prehlboval. Absolvovala počítačový rekvalifikačný kurz. Úrad práce ju zamestnal v podniku, kde pracoval jej manžel ako pomocnú sekretárku. Dostala zmluvu na rok. Po roku pôsobenia v podniku jej zmluvu predĺžili o ďaľší rok. Konečne si našla ľudí, s ktorými sa mohla porozprávať nielen o práci , ale i rozobrať svoje starosti .Po uplynutí dohodnutej doby však opäť zostala nezamestnaná. Snažila sa vyťažiť maximum zo svojho pôsobenia v podniku. Nedarilo sa jej však. Oslovovala rôzne súkromné i štátne firmy, úrady , ale nedarilo sa jej zamestnať podľa svojich predstáv. Keďže zmaturovala na samé jednotky a počas celého štúdia dosahovala obdobné výsledky, chcela sa zamestnať primerane svojmu vzdelaniu. Stále žili z jedného platu. Syn však rástol a rástli aj jeho náklady na výchovu a vzdelanie. Keď Moniku prepadlo zúfalstvo z toho, že sa nedokáže zamestnať, poradila jej ktorási susedka, aby vyskúšala školstvo. Vraj v okolitých dedinách potrebujú do základných škôl učiteľky a prijímajú i bez kvalifikácie. Monika teda skúsila prácu v školstve. Keďže však bola bez kvalifikácie, nikde ju nezamestnali na dlhšie obdobie ako jeden rok. Keď takto vystriedala asi tri, či štyri pôsobiská, rozhodla sa, že si doplní vzdelanie a bude študovať na vysokej škole. Prvý pokus bol neúspešný. Po absolvovaní prijímacích skúšok jej prišla záporná odpoveď. Odvolala sa, no ani na odvolanie ju neprijali. O rok to skúsila znova. Tentoraz bola úspešnejšia. Začala teda študovať. Štúdium na vysokej škole však vyžadovalo ďaľšie financie, a tak popri štúdiu i pracovala na rôznych brigádach. Rodinná situácia sa skomplikovala. Keďže manžel bol zvyknutý, že o rodinu sa stará manželka, začali medzi nimi hádky. Nemalú úlohu určite zohral aj iný spôsob života. Monika sa dostala medzi iných ľudí. Ľudí inteligentných, s iným spôsobom života a snažila sa vyrovnať na ich úroveň. Začala o seba viac dbať, moderne sa obliekať, častejšie navštevovať kaderníčku a jej záujmy sa uberali i iným smerom ako domácnosť a rodina. Manžel bol samozrejme nespokojný. Jednak začal žiarliť, kontrolovať manželku a nepáčilo sa mu ani jeho nové postavenie v domácnosti. Nasledovali časté hádky. Monika mu tiež vyčítala veci, ktoré doteraz nevidela , napr. stále rovnaký príjem. Nechcelo sa jej veriť, že za desať rokov spoločného manželstva manželovi nezvýšili /ako on tvrdil/ príjem ani o korunu. Štúdium si takmer výhradne financovala sama, z vlastného zamestnania , ktoré stíhala popri škole. Hoci to bolo náročné obdobie, Monika naberala na sebavedomí. Prestala sa cítiť ako menejcenná a aj jej návštevy u mamy so sestrou neboli také deprimujúce ako kedysi. Blížil sa záver štúdia. Manžel začal úplne sabotovať jej štúdium a neprispieval jej ani na cestovné. Akoby sa bál, že jeho žena bude na vyššej úrovni ako je on sám. Snažil sa jej všemožne prekaziť úspešné dokončenie štúdia. Napriek okolnostiam sa podarilo Monike získať titul magistry. Tešila sa z dosiahnutého vzdelania a z lepších výhliadok na zamestnanie, ktoré sa jej rok pred ukončením štúdia podarilo dosiahnuť. Doštudovala a teraz už ako kvalifikovaná sila vykonávala prácu pedagogičky. Manželstvo sa jej však už zachrániť nepodarilo. Rozviedli sa. Kým však nenastalo majetkové vysporiadanie, manžel ju naďalej kontroloval , hádali sa , dokonca došlo i k fyzickému násiliu. Keď sa jej konečne podarilo vysporiadať majetkové pomery, uľavilo sa jej. Nie však na dlho. Finančná otázka naďalej visela vo vzduchu. Zostal jej syn a dvojizbový byt s pätnásťročným zariadením, zničeným používaním i nájazdmi pri hádkach. A tak sa Monika rozhodla, že bude svoju situáciu riešiť radikálne. Po svojich neúspešných skúsenostiach pri hľadaní zamestnania, zamerala sa iným smerom.Zaregistrovala sa na zoznamke, kde hľadala solventného pána na občasné stretnutia. Jej hľadanie bolo úspešné. Začala sa stretávať s istým solventným pánom, ktorý jej za každé stretnutie poskytol určitý dar. Čo práve potrebovala, to od neho dostala. Časť investovala do seba, časť do zariadenia. Zistila, že pomerne jednoduchým spôsobom môže získať viac ako po niekoľkomesačnej snahe. Rozhodla sa, že svoje "pôsobenie" rozšíri na viac pánov. Dohodla si viac stretnutí . A tak popri normálnej práci vykonávala i "bokovku", ktorá jej v konečnom dôsledku vynáša viac ako klasický zárobok. Vďaka nej je schopná zabezpečiť sebe i synovi prijateľnú životnú úroveň. Keď som sa jej spýtala, dokedy bude takto zarábať, povedala, že kým nesplatí pôžičku a nezabezpečí si budúcnosť. Za peniaze, ktoré získala doposiaľ, dala do poriadku byt. Dá sa povedať, že ho kompletne prerobila. Hovorí sa : " S jedlom rastie chuť." Obávam sa, či sa to nebude týkať i Moniky. S rastúcou životnou úrovňou vzrastú možno i jej nároky a začatá "bokovka" bude mať koniec v nedohľadne. Dokáže si Monika povedať nie, keď dosiahne po čom túžila ? Alebo si bude hľadať nové a nové zámienky prečo v tejto činnosti pokračovať ? Neviem. Strojcom svojho šťastia je každý sám. Nie vždy sú nám však okolnosti naklonené tak, ako by sme si to predstavovali. Koho viniť ? Spoločnosť ? Monikinu neschopnosť presadiť sa ? Každý z nás sa snaží uspieť v oblasti, ktorá je mu bytostne najbližšia. Monika spojila príjemné s užitočným a zároveň vyplnila svoju samotu, i zabezpečila finančnú situáciu. Dráha, na ktorú sa vybrala je však veľmi zradná. V horšom prípade sa jej nová "bokovka" stane drogou, bez ktorej sa nebude vedieť zaobísť. Potrebou tela, otupením duše a citov. V lepšom prípade možno natrafí na niekoho, pri kom sa rozhodne zotrvať. Držme jej palce, aby to bola radšej druhá možnosť.
Padlý anjel / výnosná "bokovka"/
Dokážete odhadnúť človeka ? Túto schopnosť má len málokto z nás. A hoci sa medzi nami nájdu i ľudia s dobrým odhadom, stane sa, že sa zmýlime. V živote nás vari najviac dokážu zaskočiť prípady, keď niekto, kto sa teší všeobecnej úcte, niekto, na prvý pohľad slušný a zodpovedný sa zmení na nepoznanie. Poviete si, človek sa mení, ovplyvňujú ho okolnosti a prostredie, v ktorom sa pohybuje. Alebo máme každý svoju skrytú podstatu, ktorá len čaká na svoju vhodnú príležitosť, kedy sa bude môcť prejaviť ? Možno. Možno naozaj výchova robí svoje a nemalé miesto zohráva morálka, etika, spoločnosť a podobné atribúty. Snáď za to môže postavenie hviezd, alebo bezradnosť, zúfalstvo, či túžba po opaku, že sa človek zmení. Prehodnotí svoj rebríček hodnôt a začne na staré veci, spôsob života nazerať z úplne novej perspektívy. A to sa stalo Monike.
