Plná invalidita

Maťo je telesne postihnutý. Ako dieťa mal viacero úrazov, ktoré však nevznikli ťažkým pádom, či nárazom. Stačilo mu malé zakopnutie a zlomil si nohu. Keď už tých úrazov bolo veľa, začali lekári hľadať príčinu. Zistilo sa, že po svojom otcovi zdedil diagnózu osteogenesis imperfecta, čo v preklade znamená lomivosť kostí. Jeho kosti sú tenké, slabé , a preto náchylnejšie na zlomeniny. Diagnóza sa nedá liečiť, dá sa jej len preventívne predchádzať zvýšenou opatrnosťou. Od malička absolvoval množstvo operácií, v dôsledku čoho má jednu nohu kratšiu o dva centimetre a dlhé roky v nej mal tzv. klin. / museli mu ho doviezť zo zahraničia, nakoľko u nás neboli také tenké kliny k dispozícii /. Od tretieho ročníka základnej školy prestúpil do ústavu pre telesne postihnutých na Mokrohájskej ulici v Bratislave. Tu sa zoznámil s manželkou, zmaturoval a hoci boli obaja prisťahovalci, zostali bývať a pracovať v Bratislave. Bratislava ponúka viac možností zamestnať sa aj ako čiastočný invalid, ponúka bezbariérové byty a lepšiu lekársku starostlivosť. A tak sa z Maťa stal Bratislavák. Založil si rodinu, zamestnal sa, žil ako ktokoľvek iný. Roky utekali a o slovo sa začalo hlásiť zdravie. Keďže jedna noha bola kratšia, druhá dostávala zabrať a začala sa kriviť. Začalo štrajkovať koleno. Lekár skonštatoval, že je vydratý kĺb. Môže stlmiť bolesť, ale chcelo by to vymeniť celý kĺb. V jeho prípade je tu však riziko, nakoľko s jeho kosťami sa pracuje dosť problematicky, môžu sa štiepiť. A tak sa Maťo rozhodol, že požiada o plnú invaliditu. Ortopéd mu poskytol potrebný posudok, rontgenové snímky , dal si žiadosť a očakával, že mu bude priznaný plný invalidný dôchodok. Prišiel pred posudkovú komisiu. Staršia pani , ktorej už neslúžil zrak, s lupou v ruke študovala jeho papiere. Na posúdenie jeho stavu nepotrebovala zdvihnúť k nemu oči. Zareagovala až po tom, čo jej Maťo popisoval svoju situáciu, pričom spomenul, že sa stará o tri maloleté deti. - " Keď sa staráte o tri deti, nemôžte byť invalid.." Usúdila pani posudková komisia a dodala, že vyjadrenie dostane poštou. Dostal . Žiadosť bola zamietnutá. A tak dali s manželkou hlavy dokopy a odvolali sa. Druhýkrát bol posudzujúcim muž. Ten sa spýtal, či má nový posudok, alebo nové snímky ... Keď odpovedal negatívne, skonštatoval, že sa nič nezmenilo a on nemá prečo meniť rozhodnutie komisie. Maťovi to však nedalo. Kto má väčšie právo na invaliditu ako človek, celý život obmedzovaný svojou diagnózou ? A tak šli za ortopédom znovu. Požiadali ho o nový posudok , z ktorého bolo zjavné , že diagnóza je nevyliečiteľná, dedičná a stav pacienta sa bude rokmi len zhoršovať. Doložili rontgenové snímky a podali námietku aj voči správaniu sa pracovníčky posudkovej komisie, citujúc vyššie spomenutú vetu. Do tretice ho prijala ďaľšia pracovníčka, zjavne pobúrená ich námietkou voči jednaniu predchádzajúcej kolegyne. - " To ste tam načo písali ? Teraz sa k tomu musíme vyjadriť.." Pozerala do papierov a neprestávala sa pohoršovať...- " Načo by sa na Vás mala pozerať ? Však v papieroch je všetko. " Zjavne neprekúsla toľkú opovážlivosť. Maťo sa i jej snažil vysvetliť svoju situáciu, že jeho choroba je dedičná, je ňou postihnutý i jeho otec , a teda nie je predpoklad na jej vyliečenie..- " Aj otec to má ? A to čo čakali, že sa im narodí ? " Pridala svoj podiel vhodný na citáciu... To už Maťo nevydržal :- " Prepáčte, ale v čase, keď sa naši brali, nevedeli o tejto diagnóze nič ani oni, ani lekári. Mám 43 rokov a stále ešte nie je o nej dosť poznatkov, ktoré by sa dali aplikovať. Genetici sa pýtali nás, lebo nám nevedeli podať potrebné informácie. Ja si tu pripadám ako simulant alebo žobrák, ktorý sa musí ponižovať ...."- " Máte neurologické vyšetrenie ? "- " Neurologické vyšetrenie ? Ale veď ja mám ortopedickú diagnózu.."- " Pozrite sa, to je len moja dobrá vôľa, že Vám to hovorím ..."- " Je k tomu potrebné doložiť neurologické vyšetrenie ? "- " Čakajte na predvolanie k súdu. Po treťom odvolaní sa to už automaticky posúva tam... Ale tam už bude len sudca, nie lekár, tak neviem, či Vám to pomôže.."A tak Maťo absolvoval aj neurologické vyšetrenie. Keď popisoval dôvody, k čomu ho potrebuje, povedala mu neurologička, že mal prísť skôr, ešte pred prvým posudkom. Bola by mu napísala diagnózu, na ktorú by ho uznali ako plného invalida. Keďže však už bol na posudzovaní trikrát, nezostávalo jej nič iné ako napísať,že je po neurologickej stránke v poriadku..