Príliš dokonalé .

Požiadal ju o ruku. Bola nadšená. Súhlasila. Tešila sa na svadobnú noc, kedy konečne splynú v jednu dušu, jedno telo. Nevedela sa toho dočkať. Svadba bola v kostole. Všetko bolo také nádherné a dokonalé, až sa bála, že sa jej to iba sníva. Začala veriť, že existujú dokonalí muži, nežní, pozorní, neskazení. Svadobná noc však nenaplnila jej očakávania. Pohľadil ju po vlasoch a pobozkal na čelo. Určite je unavená, treba si oddýchnuť. Nechápala to. Čo sa deje ? On po tom netúži ? Je predsa jeho ženou, pred svetom aj pred Bohom, kde teda nastala chyba ? Prečo sa tomu bráni ? Možno zajtra, keď si viac oddýchnu. Bývali však v rodičovskom dome a on tvrdil, že aj múry majú uši a je mu nepríjemné oddávať sa radovánkam, keď vie, že vedľa spia jej rodičia. Začala tušiť, že to nie je s kostolným poriadkom. Niečo jej tají. Nie je predsa normálne, aby muž odmietal ženu, ktorú miluje. Začala teda zháňať vlastný byt, aby neboli nikým rušení. Nebol nadšený,keď sa jej to podarilo a stále našiel niečo, čo mu na danom byte vadilo. Začala pátrať na vlastnú päsť. Mala podozrenie, či za tým nie je dáka iná žena, ale prečo si potom bral ju ? Jej pátranie bolo u konca. Nebola však za tým žena, ale muž. Zistila, že jej manžel je homosexuál. Neverila, nebola ochotná priznať si to. Ako mohol ? Ako mohol predstierať toľko citu ? Takú náklonnosť ? Prečo to všetko ? Jej svet sa zrútil. Bolo to príliš dokonalé na to, aby to bola pravda. Čo však teraz ? Napísali list, požiadali o zrušenie manželstva. V takýchto prípadoch je to bez problémov. Nikto však nezmaže ranu nedôvery vyrytú do jej duše.