Veci, ktoré nechápem ..

Mala som to šťastie vyrastať ako oteckov miláčik. Keďže môj otec vždy chcel dcéru, no prvorodený bol syn, rozmaznával najprv moju sesternicu, čo prišla na svet o rok skôr ako ja.. Keď som sa mala narodiť ja, vraj každý deň chodil domov s iným menom, no vyhrávali dve - Táňa a Soňa. Nakoniec to rozhodla mama a ja som dostala meno Ingrid, čo v dedine malo iba jedno dievča a ja. Môj otec bol vtipný a spoločenský človek, ktorý vedel odľahčiť situáciu, keď išlo o život, vedel obhájiť moje záujmy, vypočuť, čo ma trápi, podporiť ma. Chodil so mnou k lekárovi, varil mi čaj a obedy, ráno po nočnej kupoval čerstvé rožky a desiatu a, až keď som odišla do školy , navaril,spravil, čo bolo treba a šiel si na chvíľu oddýchnuť. Keď som bola chorá, čítal mi rozprávky, hrával so mnou človeče a karty a každý môj smútok zahnal veselou príhodou alebo vtipom. Domáce práce sme si delili na polovicu, kým mama príde z práce, a aby nám lepšie "chutili", spievali sme si pesničky s improvizovanými textami. Poviete si, otec ako mnohí iní, ale ... V našom vchode býval tiež iný otec. Pravidelne po výplate sme sa stretali s dvomi situáciami - buď sme nachádzali uja suseda ležať spitého na zemi a volali tetu susedu, aby si ho vyzdvihla, alebo sme stretali tetu s deťmi niekde vonku, v každom počasí, kým ujo zaspí, prípadne vytriezvie. Iróniou osudu bolo, že z úst mojej mamy som nikdy nepočula, že by ocenila to, čo pre nás otec robí. Považovala to za samozrejmosť, ba dokonca ešte vyčítala otcovi nepodstatné maličkosti,ktoré ona považovala za dôležité. Naproti tomu teta suseda, obhajovala svojho muža, napriek tomu, že celý vchod a okolie videli, v akom prišiel stave. Vraj, keď je triezvy, nie je zlý a podobne... Nechápala som to ako dieťa a nechápem po dnes, prečo niektorí ľudia nevedia doceniť, čo doma majú a hľadajú chyby a nedostatky tam, kde by mali vyžarovať spokojnosť. Múdry človek sa vraj vie poučiť z chýb iných a ja sa teraz budem tváriť, že som múdra a pokúsim sa poučiť z chýb svojej mamy. Nielenže chcem pripomenúť akého som mala skvelého otca a poďakovať osudu, či dákej vyššej inštancii, že bol taký aký bol, ale zároveň chcem poďakovať svojmu " tatovi ", môjmu manželovi, že ide v šľapajách môjho otca a dá sa na neho v mnohom spoľahnúť. Aj keď je po nočnej, aj keď je sám unavený, plní si svoje otcovské a rodičovské povinnosti lepšie ako ktokoľvek iný. Ďakujeme Ti tatinko. A všetkým ostatným ockom, tatom a ocinečkom, ktorým to nemá kto doma povedať, želám k ich sviatku všetko najlepšie, aby si na nich spomenuli ich deťúrence nielen v tento deň, ale po všetky dni, kedy budú sami unavení a budú potrebovať vrátiť onu požičanú " trojgrošovú mincu ".