Vianočné prekvapenie

Čím bližšie boli k Bratislave, tým sa premávka zhusťovala. Jazda sa teda spomalila a logicky pretiahla. Neopúšťala ju trpezlivosť a uchovávala si sviatočnú náladu. Konečne dorazili do cieľa. - " Vitajte! Akú ste mali cestu ?"- " Najprv to celkom ušlo, no pred Bratislavou to bola hrozná premávka. A vlieklo sa to, no hrôza. " Povyzliekali si kabáty, vyzuli sa a usadili v kuchyni. Povyberali z tašky všetky veci, čo priniesli a dali si kávu. Asi po hodinke od príchodu začuli z izby čosi nečakané. V pravidelných intervaloch sa opakujúci detský plač. Hela stuhla od prekvapenia.- " Čo to je ? " Mladí sa pozreli na seba a pery sa im roztiahli zvláštne tajomným úsmevom.- " Poďte sa pozrieť." Užasnutí, vydali sa všetci jedným smerom. Mladí otvorili dvere detskej izby, predtým používanej ako pracovňa. Uprostred izby stála detská postieľka. Priblížili sa k nej, naklonili ponad ňu a .... v postieľke ležalo malé, štvormesačné dievčatko..- " To je naše vianočné prekvapenie. Naša malá Evinka," pyšne vyhlásil čerstvý otecko. Hela sa prizrela dievčatku bližšie. Veď to je " cigánča". Hela stŕpla. Nevedela ako sa zrazu tváriť. Počiatočné prekvapenie a radosť vystriedali obavy, zmätok a nedefinovateľný pocit zaskočenia. - " Vy ste si adoptovali dieťa ? " vysúkala zo seba napokon. - " Ano. Chceli sme Vás prekvapiť. Tie víkendy, čo sme boli zaneprázdnení a neprišli sme k Vám, sme chodili po domovoch a vyberali si dieťatko. "- " Najprv sme uvažovali o chlapcovi, ale potom sme zbadali Evinku a bolo rozhodnuté."- " A zvážili ste si to dobre ? Nebojíte sa, že sa to nevydarí, že prevládnu gény ? "- " My si to vychováme po našom. "- " Chcela by som mať ten Váš optimizmus. " - " Ale , no tak, mamička, máme vnučku ! Mamička je trochu zaskočená, že ste ju tak nečakane urobili starou mamou. " zmierňoval atmosféru manžel. Helu však neopúšťal pocit nespokojnosti. Mohli si vybrať a vyberú si cigánča. Bože,prečo práve ja ? Nemôžem mať normálne vnúčatko ? Keď už nie svoje, aspoň biele... Tieto a podobné myšlienky behali Hele hlavou... - " Preto sme chceli, aby ste prišli Vy k nám. Nechceli sme o tom hovoriť, kým si nebudeme istí." Potom podali dieťa Hele do náručia. Malá Evinka hladela na ňu tmavohnedými guľatými očiskami. A zrazu sa usmiala...- " Videli ste ? Usmiala sa... " nadchla sa Hela konečne a rozpaky sa zázračne rozplynuli.- " Tuším je pravda, že kto si čuchne k bábätku, zatúži po svojom..." smial sa manžel . Celé sviatky sa samozrejme točili okolo malej Evky. Aj keď nebola biela, ale bolo to ich prvé, dlhoočakávané vnúča. A dá Boh, že sa im podarí z nej vychovať krásne a spokojné dieťa.