Prostoreké dievčatko.

Ľadová kráľovná zasadla na svoj trón, krajina sa odela bielym šatom a zimné prázdniny vytiahli decké nôžky vyskúšať nové korčule, sane, či boby. Niektorí si vystačili s igelitovými vreciami, no opreteky so sánkujúcimi uháňali dolu brehom, občas pristávajúc na vlastnej zadnici. I moja dcéra vytiahla svoju mamu na výdatnú zdravotnú prechádzku. Vzali sme boby a hladali miesto vhodné na spúšťanie. Našli sme. Pred nami pobehovalo zopár drobcov. Pridali sme sa k nim. Presnejšie, pridala sa k nim moja dcéra. Ja som pozorovala ju i ostatné deti.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (3)

Keď ma omrzelo postávať, rozhodla som sa postaviť dcére snehuliaka. Podarilo sa mi ugúlať celkom súmernú spodnú guľu. Posmelená svojim vlastným výtvorom, dala som sa do gúľania druhej časti snehuliakovho tela. Keď si ostatné deti všimli, čo robím, niektoré sa začali ku mne pridávať. Iné sa ďalej sánkovali, guľovali, či len -tak postávali obďaleč. - " Teta, ja urobím ruky," obšmietalo sa okolo asi osemročné pehavé dievčatko. - " Dobre," súhlasila som. Dievčatko bolo raz-dva hotové . Snažila som sa dostať svoju ďaľšiu guľu - telo snehuliaka na prvú časť - nohy. Dievčatko pribehlo a pomáhalo mi. Keď sa nám podarilo upevniť druhú časť, snažila sa prichytiť gule ruky. - " Si šikovná." Pochválila som ju.- " Bude sa volať Hubert."- " Hubert ? Tak dobre. Bude teda Hubert. "- " A ty ? Ako sa voláš ?"- " Grétka. Grétka Tulipánová. "- " Ty máš krásne kvetinové meno."- " Chodím do I.C triedy. A bývam na Malinovej č.2."- " No to je fajn, že vieš svoju adresu. Aspoň sa nestratíš."- " Pohľadám kamene na oči a gombíky. " Zatiaľ, čo hladala, snažila som sa ja vytvoriť hlavu snehuliaka. - " Aha, teta, aký pekný kameň! To bude nos."- " Krásny."- " A našla som aj metlu. Teda vlastne konár akože metlu."- " No to je úžasné."- " Ale nebudeme mať hrniec. "- " Tak bude bez hrnca."- " Dáme mu moju čiapku."- " Nie, len si pekne nechaj svoju čiapočku. Mamička by sa určite hnevala. Ešte prechladneš. "- " Ja nemám mamičku. Teda, mám, ale nechce ma. Povedala, že som škaredá. Ja bývam s ocinom a babkou. " Posledné vety ma dosť zaskočili. - " Ty bývaš u babky ?"- " Nie. Babka býva inde. Ale občas u nej spávam, keď je ocino v robote. On robí v Bratislave. "- " Ty si tu sama ?"- " Som tu s nimi." Ukázala smerom k sánkujúcim sa dievčatám. - " To sú Tvoje kamarátky ?"- " To sú tetine deti. Ona robí s ocinom. Niekedy u nás bývajú."- " Aha." - " Tak mu dáme na hlavu ihličie. Akože vlasy."- " Dobrý nápad." Pomohla som jej dočiahnuť na samý vrchol. Obdivovali sme svoj spoločný výtvor. - " Je pekný. " Uveličene hladela na snehuliaka. Keď dcéra zbadala hotového snehuliaka, pribehla tiež. Chvíľu sme sa ešte guľovali a pobrali sme sa domov. Po nejakom čase som stretla Grétku na prechádzke s rodinou. Ocino, teta a jej dve dievčatá. Po dlhšej dobe som ich stretla už s kočíkom a do roka s ďaľším. Jednu "zlú" mamu vymenila za novú maminu a štyroch nových súrodencov. Ešteže je ten osud spravodlivý.