Venušanka

Písal sa rok dvetisíc neviemkoľký, keď si pozemšťania cestovali na dovolenku po okolitých planétach a ženili sa s ich obyvateľkami. A tak si jeden pozemšťan zobral za ženu Venušanku. Keď ju po prvýkrát videla jeho mama, mala hnedé vlasy a modré oči. Ráno však v kúpelni narazila na úplne inú ženu. Vyčítala svojmu synovi, že sa len nedávno ženil a už svoju manželku podvádza s kýmsi iným, no ten sa len zasmial a vysvetlil, že je to stále tá istá žena, ale ako obyvateľka Venuše má schopnosť vziať na seba podobu akejkoľvek osoby. Mama sa čudovala, no na chvíľu sa uspokojila s vysvetlením. Až sa jedného dňa stalo, že v kuchyni stretla samu seba. Strašne sa zľakla a odišla rýchlo do inej izby. O chvíľu za ňou prišla jej nevesta v svojej najznámejšej podobe , ospravedlnila sa jej a povedala, že spolu s jej podobou preberá aj jej myslenie a len týmto spôsobom ju mohla dokonale pochopiť. Od toho dňa nevesta v prítomnosti svokry vystupovala ako jediná osoba, tá, s ktorou si svokra rozumela najlepšie. Tento príbeh mi utkvel v pamäti možno preto, že planétou môjho znamenia je tiež Venuša a možno svojou sympatickou empatickosťou. Kiež by bolo medzi nami viac takých "mimozemšťanov" so zázračnou schopnosťou "prevteliť " sa do duší iných. Nemusia s nimi vždy bez výhrad súhlasiť, ale dokážu mať pred ich nazeraním na svet aspoň rešpekt. Vďaka za všetkých, ktorých som mala možnosť stretnúť medzi vami. :-)