Spomínala som už v inom článku, že mám problémy s topánkami, teda jednou zo žiadostí bola i táto. U nás síce topánky boli, ale tie, čo prislúchali mojej veľkosti mali výzor detský a pre mňa ako ôsmačku ponižujúci. A tak brat vycestoval, zaplával, nakúpil a vrátil sa domov. Všetci sme sa tešili nielen z jeho pekného umiestnenia v súťaži, ale hlavne z očakávaných i neočakávaných darčekov. Tým očakávaným boli samozrejme aj topánočky. Rozbalím, poobzerám, vyskúšam, sedia ako uliate. Sú krásne, pohodlné, moderné .. Zvedavá som koľko stáli. Hľadám cenovku, a vtom zbadám nápis : ZDA Partizánske. Vymenili sme si s bratom pohľady a nevedeli sme, či sa zasmiať, alebo nahnevať ... Dnes je 20 rokov po nežnej, iná doba. Už nemusíme chodiť kupovať do zahraničia, stačí pochodiť pár miest v okolí a človek si vyberie. Keďže sme v Šali nenašli nič, čo by spĺňalo dcérine predstavy, vybrali sme sa do môjho rodného mesta - Nitry. Prezeráme si vystavený tovar a do oka mi padne elegantný kabátik. Pozerám veľkosť a čítam : Vyrobeno - Šaľa. Začala som sa nahlas smiať a ukázala som nápis dcére. Niektoré veci sa proste nezmenili ..
Vydajme sa do cudziny za nákupmi z domoviny ..
V čase rozvitého socializmu, keď môj brat, čoby športovec, do zahraničia republiku chodil reprezentovať, tešili sme sa my, doma čakajúci, že nám čosi "zahraničné" donesie. Raz to boli cukríky,inokedy mydlá, podľa toho, kam sa z miesta pretekov dostal.Podľa miesta určenia a agentúry JPP /jedna pani povedala/ , odvíjali sa aj naše priania, čo nám má z toho ktorého kraja priniesť. A keďže niektoré výrobky boli u nás tzv. úzky profil a dali sa kúpiť iba v zahraničí, požiadali sme ho, či by sa po takom tovare neobzrel.