Nerozumiem ...

Preto nerozumiem, prečo za minulej vlády, keď stav v zdravotníctve vyzeral rovnako a ak si dobre spomínam, v školstve vyzeral horšie ako dnes / nedostatok učebníc, žiaci a učitelia kopírovali domáce úlohy , aby sa mohli vôbec učiť. / , nenašiel sa nikto, kto by sa odvážil proti tomu protestovať a žiadať od takej stabilnej a úspešnej vlády riešenia vzniknutej situácie, zvýšenie miezd, urýchlenie procesu nápravy k zlepšeniu situácie. Vymenila sa vláda a zrazu majú málo učitelia, majú málo sestry, majú málo lekári, vlastne, kto v našej republike je zaplatený ?A tak sa na jednej strane čudujem, prečo sa mlčiaca väčšina zrazu stala kričiacou a nespokojnou , hoci žije v tých istých podmienkach ako predtým. A prečo sa nepýtajú vyššie mzdy v čase, keď je „komora plná“, teda sme v hospodárskom raste , a nie vtedy, keď je v mínuse. Ale ja som len radový občan, ktorý ničomu nerozumie. Hoci sa naivne domnievam, že vláda sociálna by mala mať pre tieto veci viac pochopenia. A tak sa pýtam, kedy prídu na rad poštári ? Tí poštári, ktorí pracujú so značnou finančnou hotovosťou, pohybujú sa s ňou po uliciach a tým sú vystavení ohrozeniu života ? Tí poštári, ktorí na rozdiel od iných pracujúcich, ktorí pracujú v nepriaznivom prostredí, neberú žiadne príplatky ani za riziko, ktoré podstupujú, ani za prostredie, či za jeho hluk a prašnosť, v ktorom sa pohybujú . Poštári, ktorí popri svojich základných povinnostiach majú mať obchodného ducha a majú spĺňať kopec nadrámcových požiadaviek, z ktorých sa stali požiadavky radové. A miesto finančnej stimulácie , sú stimulovaní tým, čo zrejme ostatným nedochádza – vysokou mierou nezamestnanosti a hrozbou, že prídu aj o tie kvapky, ktoré im zatiaľ kvapkajú. Ktovie prečo mi na um zišla veta : Kto kričí, že má málo, treba mu zobrať !“