Rád Ťa vidím ...

- " Nazdar. " Široký úsmev vládol jeho perám. - " Rád Ťa vidím."- " Ahoj, dobré ráno." úsmev opätovala.- " Ako si spala ? Dobre alebo sama ? "- " Sama. " zahlásila sklamane.- " Myslel som si. Máš také malé oči."- " A ty ? "- " Sám. " - " Ale vyzeráš dobre. "- " To je dlhoročný tréning." uškrnul sa a pokračoval :- " Ktorým autobusom chodíš domov ? " - " Tým, čo nikde nestojí. Prečo sa pýtaš ?"- " Aby som vedel, či Ťa ešte uvidím. " Zahladela sa mu do očí. - " A chcel by si ma ešte vidieť ?"- " Smel by som Ťa niekam pozvať ? Na kolu, na kávu, na pivo ? "- " Na pivo ? Pivo nepijem. Ani kávu. Ale na kolu by som aj šla."- " Napríklad do tej novej kaviarne ?"- " Myslíš Nuget ?"- " Tak sa tuším volá."- " Tak fajn. Budem rada."- " Po robote ?"- " Po robote."- " Teším sa." Autobus zabrzdil, nastúpili a rozišli sa každý do svojej práce. Po práci sa stretli na zastávke a spolu sa zviezli ku kaviarni. -" Prajete si ?" spýtal sa čašník.- " Jednu kolu a jedno pivo."- " Je to tu pekné." rozhliadla sa po okolí. Prikývol.- " Už si tu bola ?"- " Nie." Čašník priniesol objednávku. Kolu postavil pred Richarda a pivo položil pred Ninu. Nechápavo pozrela. Richard s čašníkom sa na seba pozreli a usmiali sa. - " Alebo naopak ? " Prikývla. Kola sa dostala na svoje miesto a pivo pred Richarda.- " Asi Ťa tu už poznajú.." Doberal si ju.- " Alebo Teba ."- " Vieš, že sa červenáš ? "- " Ále ? Fakt ? " Zasmial sa nahlas. - " Si zlatá, keď sa takto dívaš. "- " Nebudem dlho. Vypijem kolu a pôjdem, aby naši nenamietali."- " V poriadku." Popíjali a rozprávali sa. Richard rozprával zaujímavo, sem-tam ju doťahoval, sem-tam vravel vážne. Bola by zostala aj dlhšie, keby rodičom nesľúbila, že príde do tretej domov. Richard zaplatil a odprevadil ju domov. Na druhý deň šla iným autobusom, takže sa nestretli. Až cestou z roboty začula známy hlas. - " Teba dohoniť, to je problém. Ako to robíš s tými malými nohami ? " Obzrela sa. - " Ahoj. Chýba Ti kondička ?"- " Rád Ťa vidím. " - " Aj dnes pôjdeš so mnou ? "- " Chceš, aby som šiel ? "- " Budem rada. Keď mi zas niečo pekné porozprávaš. " Usmial sa. - " Ale dnes si nepôjdeme sadnúť, lebo som sľúbila, že prídem načas . "- " Dobre. Odprevadím Ťa domov. " Cestou jej rozprával o robote, o ľuďoch, o škole, ktorú začal študovať a prebrali spolu vzťahy i spoločných známych. Rada ho počúvala. Počula o ňom, že je ľahtikár, čo si rád užíva život a zrazu je taký iný. Toľko toho vie, je sčítaný, s rozhľadom. Spomenula si na definíciu Škorpióna - sú veľmi bystrí a inteligentní,no nestávajú sa z nich géniovia, lebo ľahko podliehajú vplyvom okolia, najmä kamarátov... na neho to tak sedelo... - " Ďakujem za príjemnú spoločnosť. Zajtra budeš v práci ? "- " Zajtra idem darovať krv. "- " Aké ušľachtilé...."- " Zvyknem chodiť raz za čas, aby som vedel, či nemám Aids." žartoval.- " To je dôležité vedieť... to Ti schvaľujem.. "- " Pri mojom spôsobe života.." zatváril sa záhadne i previnile. Nina sa usmiala. - " Tak niekedy inokedy."- " Nazdar." Doma myslela na Richarda. Toľko sa toho od neho dozvedela. To by predtým nečakala. Dokonca by jej ani vo sne nenapadlo, že by ho ona mohla zaujať. Zvláštny chalan. Prešlo pár dní a Richarda nevidela, ani o ňom nepočula. Asi po týždni sa znovu objavil. - " Bol som v škole. " Vysvetlil jej, že mali prax a celý týždeň študovali. Každý deň cestoval a domov chodil neskoro večer. Napriek všetkému tvrdil, že ho škola baví a vybral si odbor, ktorý má rád a je jeho koníčkom. Rozprával jej zábavné historky, ktorými si spríjemňovali ťažký študentský život . Napokon sa v debate dostali až ku hviezdam. - " Čo všetko Teba nezaujíma. " Chvíle, strávené v jeho spoločnosti boli zábavné i poučné. Dokázala by ho počúvať celé hodiny. Pri jednej z debát sa ich záujem uberal spoločným smerom. Rozprával jej dáky nový vtip a bol to taký čierny humor. Tak sa ich debata zvrhla týmto smerom a začali sa baviť o živote po živote, o prevteľovaní, telepatii a podobných záležitostiach. Netušila, že by aj chalana mohla táto téma zaujímať. Prestala myslieť na hodiny a aktívne sa zapájala do debaty. Práve prečítala dve knihy s touto tematikou, takže bola nabitá vedomosťami a konečne sa aj ona mohla niečím blisnúť. Vzájomne sa dopĺňali. Potom sa náhle stratil a dlho o ňom nepočula. Jej cesta do roboty a z roboty sa stala fádnou. Myslela si, že je opäť v Bratislave a študuje. Prestala na neho tak často myslieť. Pomaly si zvykala na denný stereotyp. Až raz... - " Počula si , čo sa stalo ? " privítala ju kolegynka s novinkou.- " Čo sa stalo ? "- " Jeden 29 ročný chalan sa zabil. "- " Zabil ? "- " Spáchal samovraždu. Teda, nevie sa či to bola samovražda, alebo mu šiblo..." Spýtavo hladela na kolegyňu. - " No, jedni vravia, že bol elektrikár a urobil si elektrický obvod s časovým spínačom. Zaspal a po nejakej dobe sa ten spínač zopol a zabil ho. Ale sú aj takí, čo vravia, že sa chcel ešte zobudiť. Vraj čítal také knihy o živote po živote a veril, že sa človek môže dostať z kómy." Ninu prešiel mráz. Odmlčala sa.- " Nejaký blázon."- " Ako sa volal , nevieš ? "- " Neviem, ale má fotku na bráne." Nina myslela na Richarda. Aj on bol elektrikár, veril v život po živote. Nepríjemné zimomriavky neprestávali. Snažila sa myslieť na niečo iné. Mala pocit, že táto smena trvá večnosť. Cestou z práce sa zastavila na bráne, aby videla fotku chalana, čo sa zabil. Niekoľko ľudí čítalo oznam. Chvíľu čakala, kým sa jej podarilo k fotke dostať. Zimomriavky neklamali. Z fotky pred ňou na ňu hladel Richard. Stuhla a nebola schopná pohybu. Do očí sa jej vliali slzy. Nié ! Nié, on nié ! Ľudia odchádzali a ona stále stála a pozerala na fotku. - " Nina, musíš ísť, odíde Ti autobus." ohlásil ju kolega. Pozrela na neho a prikývla. Pomalými krokmi kráčala k autobusu. Prečo on ? Preboha, prečo ? Experimentoval, alebo chcel skončiť ? Nie,nemohol chcieť skončiť, veď bol rád, že chodí do školy, ktorá je jeho koníčkom. Nechápala. Nemohla pochopiť. Taká škoda. Taká veľká škoda. Nemal ani 30 rokov. Prišla domov a dlho usedavo plakala. Unavená plačom zaspala. Na druhý deň počula, že pohreb bude v Bratislave v krematóriu. Po pohrebe zašla na cintorín. Zapálila sviečku a dala si sľub. Na jeho počesť bude zdraviť ľudí jeho vetou : "Rád Ťa vidím." Keď odchádzala z cintorína , chcela sa o to pokúsiť, no nemohla. V hrdle sa jej urobila jedna veľká guča a do očí sa jej tlačili slzy. Možno neskôr.