Dobre nakopnutý motor

Náš syn má dobré srdiečko, ale „slabé nervy“. Jeho spolužiaci to vedia. A keďže nie je na svete krajšia radosť ako škodoradosť, naučili sa túto jeho slabosť zneužívať. Veď uznajte, že pohľad na malého ukričaného človiečika, ktorý vyskakuje proti o hlavu a pol až dve hlavy vyššiemu spolužiakovi je komický. A tak sa môj syn stal obeťou podobných komických vystúpení. Stačí ho správne „nakopnúť“ a on zareaguje. Kým nedôjde k fyzickému násiliu a následným zraneniam, je to v pohode. Každopádne sa však podobný incident nezaobíde bez poznámky v žiackej knižke. A tak nasleduje dohováranie. „Ignoruj ho, nereaguj, jeho to prestane baviť “ a podobne. Alebo „snaž sa to obrátiť na vtip, keď vidí, že sa jeduješ, tak Ťa provokuje.“ A samozrejme zákaz toho a onoho. „Ale veď, ja sa snažím. Oni ma stále provokujú..“ Máme tých poznámok viac ako známok. Minule však prišiel domov syn so spokojným výrazom v tvári. „Mami, dostal som poznámku, ale hájil som Tvoju česť !“ Hrdo vyhlásil s úsmevom na perách. Pozrela som sa mu do očí a musela som priznať, že ma premohol pocit dvornej dámy dívajúcej sa do očí ochrancu. Hádam po prvýkrát som si povedala STAČÍ. Toto už vážne decká prehnali. Keď nevedeli ako ho vyprovokovať, použili zbraň najúčinnejšiu, urážku mamy. Častokrát haníme svoje deti a neskúmame príčiny ich hnevu, prejavu násilia a zlosti. Nie vždy je potrestaný ten, čo situáciu spôsobil, ale ten, čo len reagoval na vzniknutú situáciu.Možno reagoval práve tak ako by sme reagovali my sami v podobnej situácii. A tichý „agent provokatér“ sa tvári ako obeť. Nedávno som bola na rodičovskom združení. Istá mamička mi hlásila ako jej syna môj syn doškriabal na celom predlaktí. Nevedela som o tom, ale napadlo mi, či to nebol práve ten dotyčný, čo urazil moju česť. Ja totiž veľmi dobre viem, že môj syn je len „dobre nakopnutý motor“, nie násilník. Nikdy by nebol agresívny bez príčiny. A na doškriabanie predlaktia už musel byť dôvod riadny. Snažíme sa viesť nášho syna k sebaovládaniu, ale aj k spravodlivosti. Možno by nebolo na škodu, keby aj rodičia „tichých agentov provokatérov“, viedli svoje deti k tomu ako správne voliť slová a, že škodoradosť je sama o sebe prejavom zákernosti .