Televízia uviedla i rozhovor so starostom obce, ktorý sa hájil, že u nich každá rodina vie po maďarsky, a keď niekto nevie, nech si dá žiadosť na úrad, aby hlásili aj v slovenskom jazyku. Vraj by to boli náklady navyše. Žijem v maďarsko-slovenskej oblasti a nemám nič proti zachovávaniu jazyka a kultúry národnostnej menšiny, ale toto sa mi zdá už príliš. Prečo je pre nás prirodzené, či dokonca samozrejmé, že pri pobyte v zahraničí, či práci v cudzine sa snažíme naučiť aspoň základy reči, ktorou daná krajina komunikuje a nie je pre nás samozrejmosťou používať na Slovensku slovenčinu v úradnom styku ? Aj keď je menšina vo väčšine, nemala by zabúdať, že je súčasťou Slovenskej republiky , kde úradným a spisovným jazykom je slovenčina. Nie je mysliteľné, aby sa Slováci doma nevedeli dohovoriť vo svojom rodnom jazyku . Nie som za národnostné rozbroje, ale byť vo vlastnom štáte cudzincom, to je už aj na mňa príliš.
Menšina vo väčšine
Nedávno som postrehla v spravodajstve niektorej z televízií správu o Slovákoch, žijúcich v jednej z obcí Novozámockého kraja, kde sa v prevažnej miere hovorí po maďarsky. Sťažovali sa na situáciu v obci, kde sa verejné oznamy hlásia iba v maďarskom jazyku, aj keď sa jedná o také dôležité oznamy ako je napr. očkovanie, odstávky vody, či elektriny a pod.