Neviditeľná bolesť ...

Prvýkrát sme sa stretli na strednej škole. Bol si bývalý spolužiak mojej vtedajšej spolužiačky. Vraj ste spolu chodili na čerešne. S úsmevom na tvári, žartoval si. Nebolo to len kvôli dojmu. Ten úsmev zostal aj naďalej. Vždy, keď sme sa stretli, vtedy i po rokoch, vyžaroval z Teba optimizmus a humor .. Ukecaný, spoločenský, srandista. Taký si zostal v mojich spomienkach. Nepatril si k tým, čo odchodom zo školy akoby odišli aj z Tvojho života. Hlásil si sa ku mne. Hlásil si sa k ostatným, bol si tým, komu sa hovorí starý známy, kamoš z mladosti, človek, na ktorého je spoľahnutie. Aj keď som mala blbý deň, aj keď som nemala na úsmev náladu, po stretnutí s Tebou, už úsmev bol. Náhoda chcela, že sme sa ocitli na jednom pracovisku. Nosil si mi robotu.Žartom si vravel, že som Ťa určite chcela ešte vidieť, keď si musel prísť opakovane. Zastavil si sa na kávu, na kus reči, na cigaretu. Nikdy si sa nesťažoval. Všetko si odľahčoval, hovorí sa tomu pozitívne myslenie .. Potom som Ťa dva - tri dni nevidela. Bolo to práve v čase, keď sa začalo hovoriť o prepúšťaní. Najprv si neprišiel do roboty. Vravelo sa niečo o absencii a ja som sa čudovala, čo sa deje .. Druhý deň prišla aj odpoveď . " Počula si ? Juro sa obesil .." Oznamovala mi kolegyňa. Vytreštila som na ňu oči .. " Kto ??? Juro ??? " Neverila som. Hocikto iný, ale ON ? Prečo ? " Vraj mal dlhy. Ale hovorí sa, že možno kvôli frajerke. Chcel sa rozvádzať a nechala ho .." Dôvod si odniesol do hrobu . Kráčala som cez bránu podniku a zastavila som sa pri jeho fotke. Bol to on. Stále som tomu neverila. Hladela som na fotku a na ten Tvoj " večný " úsmev. Čo ukrýval ? Aké trápenie ho dohnalo k tomuto zúfalému činu ? Prečo sa nenašiel niekto, kto by spravil pre Teba to, čo si ty sám robieval pre iných ? Venované všetkým, ktorí rozdávajú okoliu optimizmus, napriek tomu, že ho sami potrebujú ... Pre Teba : http://videoalbumy.azet.sk/holubi-dum/2hyY1hKJ4YA0ukwq/