Podzimná etuda

Stretáva páriky mladých zaľúbencov i starších manželských párov. Kohosi vytiahol štvornohý priateľ, zarytý športovec meria svoju každdennú trasu. Rodinky s deťmi vdychujú povinnú dennú dávku čerstvého vzduchu.Len ona kráča ako čudáčka pomalým krokom, pozorujúc cudzie malé osudy. Listy popadané k zemi šuchocú pod jej nohami. V diaľke začula kukučku. Odčítáva svojím hlasným "kukuk" zostávajúce roky čoho ? Slobodným slobody, starým života a jej ? Listy stromov vystrieda piesok. Opustená pláž sa stala prechodným útočiskom Labutieho páru. Rodinky s deťmi pravidelne dokrmovali tento párik. Zahľadela sa do ladného pohybu. V myšlienkach zablúdila k dávnym predstavám ... ste dvaja. Dvaja na lásku, dvaja na život, dvaja na smútok i pocity šťastia -DVAJA. Ako labute. Plávate spolu životom, spolu. SPOLU - DVAJA . Rezonovalo jej mysľou. - " Toto je samček a tamto je samička , a keď jeden z nich zomrie, druhý sa poberie za ním.." vysvetľovala babička vnúčatku.Obzrela sa k deťom a tvárou jej prebehla neha. - " Ako stará mama so starým otcom ? " spýtala sa zvedavo vnučka.- " Ako stará mama a po nej starý otec.." zopakovala starká. Spomenula si na podobný starší manželský pár. Všade chodievali spolu, vzájomne sa podporovali , a keď jeden z nich zomrel, do roka sa pobral i ten druhý...Bol to krásny príbeh nekonečnej lásky za hrob. Dnes už sa taká nenosí.A predsa v nej driemal pocit krivdy. Krivdy voči sebe. Spolu - dvaja , jej predstava prekrásneho vysneného vzťahu. Prečo tu teda nie je ? Prečo ona dokáže byť s ním aj tam, kde jej to nič nehovorí, len pre ten pocit, že môžu byť spolu ? Zadívala sa na labute a vduchu si predstavila jeho : " Ale mamina, nebuď labuť."Ale ona je.