Hľadám spôsob ako s tým bojovať, ale som náchylná zaliezť pod deku a skryť sa pred svetom.
D. ma presviedča, aby som išla von a tešila sa z toho, že tú zimu cítim. Neviem, ako to robí, ale nemusí ma dvakrát presviedčať. Vysuším si vlasy a idem.
Beriem si svoj zelený dáždnik, aby som vniesla trochu farby do pochmúrnej nedele. Čakám, kým naskočí zelený panáčik na semafore a vedľa mňa stojí mamina s dvomi deťmi. Chlapec má dáždnik ako v reklame na Granko. Biely s veľkými červenými bodkami. Ďalší, kto, aj keď možno nevedome, bojuje farbami so zamračenou oblohou.
Kráčam poloprázdnou ulicou. Skôr by som mohla povedať, že takmer úplne prázdnou. Každý je niekde zašitý, aby sa mu zima nedostala pod kožu. Ale ja sa riadim radou priateľa a vytešujem sa z dažďa a zimy, ktorá nie je až taká hrozná. Keby vlastne nepršalo, bolo by príjemne. Stretávam ďalšie dáždniky. Teší ma, že sú farebné. Teta v sivom kabáte, ale s fialovým šálom a rovnakým dáždnikom. A ďalšia rodinka, dievčatko v ružovej vetrovke a dáždnikom rovnakej farby.
Aj stromy ešte z posledných síl bojujú proti zamračenému dňu. Niektoré sú už takmer bez listov, niektoré naopak hýria všetkými farbami.
Obzerám si výklady, z ktorých väčšina je už vianočne vyzdobená. Zovšadiaľ sa na mňa dívajú Santaclausovia, Dedoviamrázovia a Mikuláše. Vôbec to neladí s počasím, ale to obchodníkom vôbec neprekáža.
Na prízemí v Tescu je malé kvetinárstvo. Aj dnes tam mali tulipány. Tak krásne jarne žlté, že som im nevedela odolať a pár som si ich kúpila. Dívam sa teraz na ne vo váze...pripomínajú mi jar a svojou slniečkovou farbou aj leto.
Na prechode mi svieti zelená, autá poslušne čakajú, dokonca aj električka bez čísla. Kam by ma tak zaviezla? Mohla som sa spýtať....tak snáď inokedy, keď si pôjdem v daždi potešiť dušu farbami.
