Nedávno som sa zúčastnil debaty, kde padlo často opakované tvrdenie: „Voľakedy bolo školstvo lepšie a bolo to vidieť aj na deťoch.“ Neprotirečil som. Nie preto, že by som s tým súhlasil, ale preto, že po toľkých rokoch už nemám silu vždy znova a znova vysvetľovať neduhy socialistického školstva. Je to podobné, ako keď som nedávno susede povedal, čo som sa „naučil“ na vojenčine. Pravda je však taká, že som si až spätne uvedomil, že často používame zlé argumenty. A pritom odpoveď je jasná: deti nie sú horšie, deti sú rovnaké. Žiaľ stále rovnaké je aj naše školstvo.
Myslíte si, že deti sú hlúpejšie a horšie ako voľakedy? Myslíte si, že za to môže novodobé „progresívne“ školstvo? Nesúhlasím. Deti sú rovnaké a, žiaľ, aj školstvo. Napriek tabletom a interaktívnym tabuliam sa spôsob vyučovania zmenil len minimálne. Samozrejme, netvrdím, že máme len zlých učiteľov. Avšak už dlhé generácie naši učitelia vyrastajú v degenerovanom socialistickom školskom systéme, a preto si myslia, že iný neexistuje. Je to, ako keď sa opica narodí v ZOO. Pre ňu je klietka celý svet. Socialistický systém bol prepracovaný, ale chorý a zameraný na poslušnosť a jednofarebnosť. Zdravý systém nevyžaduje poslušnosť, ale dodržiavanie pravidiel a profituje z rôznorodosti. Rád používam paralely, a preto prirovnám školstvo k oceánu. Zdravý, otvorený, iným slovom liberálny oceán je pestrý. Je v ňom veľa druhov – niektoré obľúbené, pestrofarebné, veľké, viditeľné, ale aj sivé, neviditeľné, no potrebné. Socialistický oceán centralizovane rozhodol, ktoré druhy sú dobré a ktoré nie. Výsledkom bolo, že sme silou-mocou umelo chceli vidieť len tie obľúbené ryby. Ale zrazu sme zistili, že sa týmto spôsobom riadiť nedá. Pro forma sme teda dovolili aj chov iných rýb. Nezvládame to a viníme za to otvorenosť oceánu. Pravda je však taká, že voda sa zohriala a problémy sú už všade. Otvorený oceán si však cestu nájde. Nám zostane len odumretý sivý koral, v ktorom sa budeme môcť schovať až do dôchodku.
Budem sa vyjadrovať len k vzdelávaniu v oblastiach, ktorým buď čiastočne rozumiem, alebo s nimi prichádzam do styku. Začnem jazykovým vzdelávaním. Rigidné vyučovanie slovenčiny je stále prítomné. Namiesto podporovania tvorivej činnosti je tu gramatika, pravopis, syntax už v nižších ročníkoch. Cudzie jazyky? Super, veď naše deti hovoria po anglicky. To je síce pravda, ale nie vďaka školstvu. Hovoria po anglicky, lebo angličtina je všade. Spomeňme si na ruštinu – tiež každý „nemnožka gavaril pa rusky“, i keď azbuka bola pre niektorých neprekonateľná.
Telesná výchova? Koľko hodín telesnej majú deti týždenne? Podporuje štát telesnú kultúru? Štát vo svojej televízii podporuje cez preferovaný futbal a štátom heroizovaný slovenský hokej akurát tak stávkové kancelárie. Podpora telesnej kultúry to nie sú na zákazku postavené futbalové štadióny pre neexistujúce kvalitné kluby. Skutočná podpora športu by znamenala:
malé ihriská a telocvične pre deti,
podporu klubovej činnosti bežných ľudí,
a hlavne jednu hodinu telesnej denne.
Vysoké školy: vlak nám ušiel
Posuňme sa vyššie – na univerzity. Budem hovoriť o vzdelávaní v odbore prekladateľstva, kde aj pôsobím. Po niekoľkých desaťročiach sa na školy dostal do programov predmet počítačom podporovaný preklad. Ako prvé lastovičky sa niekde ako voliteľný predmet vyučuje strojový preklad (netuším prečo) a posteditácia strojového prekladu. Neskoro. Kým sme my schvaľovali učebné osnovy, trh išiel svojou cestou a prekladateľov vo formáte, ako ho poznáme spred 20 rokov, už takmer nikto nepotrebuje. Pomocou AI si každý prekladá čo chce – ale aj ako chce.
Čo teraz? Sú dve možnosti. Buď strčíme hlavu do piesku a snáď sa dožijeme dôchodku, alebo postavíme vzdelávanie oveľa flexibilnejšie. Práve teraz je doba, kedy musíme zabrať naplno, lebo úroveň jazykovej výbavy obyvateľov bude vďaka AI upadať oveľa rýchlejšie, ako doteraz. O jednu – dve generácie už nebudú deti hovoriť po anglicky a možno ani po česky. Všetko bude automaticky v slovenčine. Toto čaká celú Európu a jedinou záchranou je cielené jazykové vzdelávanie. AI otvára nové možnosti, len sa im treba prispôsobiť.
Osobne by som navrhoval znížiť požiadavky a zvýšiť pestrosť. Otvoriť možnosti jazykového vzdelávania pre všetky jazyky EÚ, ale aj jazyky východu.
Ak budeme ďalej udržiavať systém, ktorý nereflektuje realitu, pripravíme naše deti o budúcnosť. Svet sa mení rýchlejšie, než kedykoľvek predtým, a práve školstvo by malo byť motorom tejto zmeny, nie jej brzdou. Ak nedáme priestor flexibilite, tvorivosti a jazykovej rozmanitosti, zostaneme uväznení vo vlastnom sivom korale.
