Po pokojnom lete vystupujeme na letisku Stansted. Filip s Ľubošom sa vytešujú, že sú VIP a ich pasová kontrola je rýchlejšia. S Majkou sme si vystáli neveľkú radu aj s našimi obyčajnými pasmi a smiali sa nad ich detskou radosťou.
Autobus do Cambridge odchádzal z letiska takmer prázdny. My štyria a ešte dvaja ďalší cestujúci. Majka mi rozpráva svoje dojmy z krajiny. Už tam žije niečo cez rok. Briti si ju získali vzťahom ku zvieratám, ochranárskymi organizáciami, modrým krížom a verejným odsúdením zlého správania voči zvieratám. Na trávnatých plochách za letiskom vidíme poskakovať dlhouché zajace. Krajina je len veľmi mierne zvlnená. Z výšky vyzerala ako plochá doska s farebným vzorom polí, lúk a ľudských osídlení.
V Cambridge sa lúčime s Ľubošom a za pár minút nás taxík vyložil na okraji mesta pred jedným z domov novej štvrte. Zabehli sme doplniť zásoby, keďže moji priatelia trávili na Slovensku dovolenku a chladnička bola prirodzene prázdna. Po viac ako hodinke som už sedela pri zaslúženej šálke horúcej kávy.

Predchádzajúca noc bola veľmi krátka. Neznášam balenie. Nikdy neviem, čo všetko vložiť do kufra a obyčajne to dopadne tak, že dobaľujem tesne pred odchodom. A aj dnes som musela vstávať veľmi skoro. Ešte niečo požehliť. Doplniť pokyny pre mamu a jej opatrovateľku. A hlavne rozlúčiť sa s tými mojimi chlpatými zlatíčkami. Veď ich neuvidím celých osem dní. Naviac Maxík nebol celkom zdravotne v pohode.
Neskoro večer si konečne líham do postele. Káva nekáva, únava urobila svoje a moja hlava odchádzala, padajúc na hruď, do ríše snov. Filip mi niečo vysvetľuje a ... registrujem len: „Veď si choď ľahnúť."

Pohľad z "mojej" izby s mačičkami
„Kde je moja mikina?" - plačem v duchu neskôr, keď sa babuším do paplóna. Šál okolo krku a sveter ako župan. Iná Majka mi vravela, že sa mám pripraviť na studený odchov, ale až takýto! Únava a chlad si ráno vyžiadali svoju daň vo forme zapchatého nosa a nepríjemného škrabania v hrdle. To sa pekne začína.
V ten prvý večer som to ešte tak nevnímala, lebo som mala pred sebou slnkom zaliate široké pláne roviny, zelené polia a modrú oblohu - toto všetko s nádychom jari - pre mňa nezvyčajnej jari uprostred januára.

Parky žiarili sviežou zelenou farbou