Za našou spoločnou priateľkou prišla jej kamarátka s prosbou. Potrebuje niekde dať svoju mačku (preklad: zbaviť sa jej). "Strašne pĺzne. To sa nedá vydržať. Všade sú chlpy." Hrozná situácia, až tak, že ju vraj bude musieť dať utratiť, pokiaľ si ju hneď niekto nevezme. Naša priateľka jej pod tlakom presvedčovania poradila pani, ktorá vedie miestny súkromný čoby útulok. Prečo hneď zbavovať života zdravé zviera kvôli banalite?
Kamoška bola rozhorčená. Stretávame sa s mnohými rádoby "zodpovednými" majiteľmi zvierat, ktorí si nedajú ani tú námahu, aby postupne a zodpovedne hľadali domov pre svojich domácich miláčikov, ktorí sú im zrazu na obtiaž. Hneď vyhodiť, utratiť. Platí aj v mnohých prípadoch sťahovania, keď je častokrát (obrazne povedané) už kamión naložený nábytkom a milí ľudkovia sa zrazu spamätaju, "Jaj, veď tu je ešte Alik a Mica." Čo s nimi? Veď na poslednú chvíľu nejaká ochranárska organizácia pomôže. Keď sa to ukáže ako celkom seriózny problém a nikto sa nehrabe, aby rýchlo k nim pre zvieratá prišiel, tak sú naštvaní a dôvodov, prečo si cudzí človek má vziať ich zvieratá, je zrazu toľko, že by boli aj na knihu. A chudák Alik a Mica!? Nechápu, prečo ich už milovaní páničkovia nemajú radi.
Ale odbočila som. Žijem s mačkami už dvanásť rokov a je nezvratným faktom, že pĺznu. Srsť sa prirozene obmieňa. Nechápala som ten dôvod. To tej mladej dáme nevadilo, že jej mačka pĺzne päť rokov a zrazu je to "hróóózne"? Nuž dôvod bol viac než prekvapujúci. Alebo ani nie? Dôvodom je totiž muž. Muž, pán tvorstva, pán dokonalý, pán úžasný. Proste nový priateľ.
Ako žena samozrejme chápem poblúznenie voči pánovi dokonalému. Chápem, že ženy v stave zamilovanosti sú schopné prinášať až neskutočné obete. Nechápem ale, že jednou z tých obetí je strata vlastnej osobnosti, vlastných názovov, vlastného života a vlastných milovaných tvorov (jedno či ide o priateľov ľudských alebo zvieracích). Stačí keď pán dokonalý prejaví napríklad neľúbosť nad chlpami, ktoré si tá zamilovaná žena dovtedy ani poriadne nevšimla.
Kamarátka, ktorá mi toto rozprávala, bola do hĺby duše rozhorčená. Tiež má dve mačičky, ktoré miluje. Samozrejme tiež má priateľa, ktorého miluje. Neváhala mu však povedať, že už nemusí prísť, keď mu vadia chlpy jej mačiek. Buď ju miluje takú aká je (aj s jej miláčikmi) alebo nech radšej skúsi iné viac poddajné dvere. "Chlpy sú len zámienka. Skúšanie pána dokonalého, kam až môže.", hovorí.
Je hlboko po polnoci a ja tu meditujem nad vzťahmi medzi mužmi a ženami. Meditujem a s počudovaním sa zamýšľam, aké sme my ženy ovplyvniteľné. Častokrát vložíme celú svoju dušu do rúk pána dokonalého. Zahodíme svoje názory a zásady a až počase zisťujeme, že naša duša dopadla ako tie povestné perly. Vzdáme sa všetkého, čo máme, aby sme zistili, že už nie je nič, čo by nám pán dokonalý zobral a plačeme, že prečo nás opúšťa/viac neľúbi/bije/manipuluje/ponižuje/tyranizuje. Možností je dosť - bohužiaľ.
Stačilo by tak málo. Zostať sama sebou. Čo by ste urobili vy, keby ste stretli pána dokonalého, ktorý si vás chce obrátiť na svoj obraz?
