Svoj nákup som platila sčasti stravnými lístkami. Jednému chýbal asi polmilimetrový pásik z okraja toho ochranného strieborného pásika približne do polovice výšky lístku. Takto sa mi ho podarilo odtrhnúť z bloku stravných lístkov. Zlá perforácia? Smola? Tento lístok mi odmietli prevziať.
Predavačka Tesca mi vysvetľovala, že lístok je neplatný, lebo stroj ho nebude akceptovať. Napálená som odišla. Ako hnev opadával, začala som s predavačkou v duchu polemizovať. Dobre, ak stroj vyhodnotí lístok ako neplatný, čo sa deje s neplatnými lístkami? Hodia ich rovno do koša? Veď aj stroj sa môže mýliť. Neexistuje žiadna ľudská kontrola?
Škoda, nepoznám odpoveď predavačky. Ale z jej neoblomného postoja by som mohla vyvodzovať, že to nevie a ani ju to nezaujíma, lebo má konkrétne príkazy. Stroj! Áno, dobre ste postrehli. Ešte stále som naštvaná:-)
Máme karty na čip, máme kdekade nejaké svoje ID. Keď sa v systéme niečo pokazí, zrazu neexistujem, nemám právo namietnuť "lebo systém to tak spravil" a "veď systém vie, čo má robiť". Je mi z toho zle. Kde sa stratil ľudský prvok v tomto pretechnizovanom svete? Programy strojov sú čoraz komplikovanejšie a ľudia sa naopak správajú čoraz jednoduchšie v zmysle "veď stroj to za mňa urobí". Ako stroje.
Pritom riešenie je minimálne v tomto triviálnom prípade až triviálne jednoduché. Zapojiť ľudské oči a ľudské vyhodnocovanie toho, čo vidím. Veď aj bankovky sú nie vždy v stave dokonalosti. Sem tam z nich aj niečo chýba alebo sú natrhnuté. Asi ich predavači bez problémov prijímajú, keď si ich nachádzam vo výdavku. Alebo na to majú iné príkazy?
Áno, roboti sú už tu a vstúpili medzi nás vcelku nenápadne.
