Vincent už niekoľko dní býva u Margitt. Najskôr bol sám a nepáčilo sa mu to. Vincent má totiž rád spoločnosť. Rád. To je slabé slovo. On tú spoločnosť zbožňuje a vyhľadáva. Táto jeho vlastnosť mu pomohla prelomiť obranu ľudí, ktorí okolo neho na ulici prechádzali, ktorým sa vrhal k nohám, na ktorých upieral svoj podmanivý pohľad vysielajúci jasnú správu: "Vezmi si ma. Budem tvoj najlepší spoločník." Svet ľudí je rozmanitý a po matičke Zemi chodí dosť veľa nepriateľov mačiek. Tento kocúrik zjavne nepoznal základné pravidlo mačky v neznámej situácii - držať sa v bezpečnej vzdialenosti od ľudí.
Bol to kocúrik po všetkých stránkach nevzdelaný, čo sa mačacích zvyklostí týka. Tak som mu poslala záchranu. Záchrana prišla v podobe milej pani. Cez ňu a potom cez záchranársky tím, sa kocúrik, nazvaný menom Miško, usídlil u Margitt. Krátke dobrodružstvo na ulici na ňom nenechalo žiadne následky. Z jeho pohľadu to bola zrejme zábava.
Margitt bolo hneď od začiatku jasné, že má doma malého bezstarostného šibala bez akýchkoľvek mačacích móresov. Nie, nie, hygienu zvládal na výbornú, ale tie medzimačkovské vzťahy! Ach jaj, tam je to úplný ťuťmáčik. Hneď ako bola ukončená jeho samotka, s radosťou objavil, že okrem Margitt sú v bytíku aj ďalšie stvorenia na vymýšľanie, hranie sa a spoločné odpočívanie.
Kde ten kocúrik žil! Juj, trapas. Vyrútil sa s gigantickým entuziasmom k Eme. Ema zasyčala, zavrčala, jej postoj bol jednoznačne nepriateľský a odmietavý. A kocúrik namiesto toho, aby sa stiahol a skúsil inú taktiku, tak s veselým: "Jáááj supeééér, ona sa chce hrať! To je zábava! To sa pekne ponaháňame!" sa hnal k nej a za ňou. Znechutená Ema zaliezla za chladničku spamätať sa z toho nevychovanca. Nebude sa predsa hrať s takým trdlom, nie?
Miško sa až teraz ukázal aké je on jašidlo a treštidlo, ako mu nevadí, keď ho ktokoľvek naťahuje, prevracia, šteklí. Keď spí, môžu aj traktory padať a on nepohne ani fúzikom. Meno Miško zrazu nebolo adekvátne a dostal meno Vincet - Vinco, ktoré vystihuje jeho bezstarostnú povahu.
Vinco sa pomaly učí aj mačacím móresom. Ema a Sofia síce nie sú príliš nadšené, ale ešte stále ho baví ich naháňať a snaží sa ich presvedčiť, že je ozajstný gavalier. Veľmi sa mu to nedarí a keďže si pokazil prvý dojem, tak má čo naprávať.
Na druhej strane s ľuďmi nemá žiadny problém. Bez rozdielu sa vrhá ku každému potencionálnemu spoločníkovi. Miluje hry so špagátikmi, škrabkanie, maznanie. Nuž na mieste je otázka, prečo sa vlastne dostal na ulicu?
To je skutočnosť, ktorú nemôžem prezradiť (to viete, aj my máme nejaké pravidlá), ale Margitt je veľmi blízko s odpoveďou na túto otázku. Vinco musel žiť od útleho mačiatkovského veku iba s ľuďmi. S veľkými i malými. Hlavne s malými deťmi, ktoré ho iste naťahovali, prenášali, mazlili sa s ním, naháňali sa. Mačiatko vyrástlo a stal sa mačacím šarvancom. S pubertou prichádzajú prirodzené veci, ktoré poniektorí ľudia nechcú chápať, že patria k životu mačky. Možno začal značkovať alebo sa len jednoducho vybral na skusy pod vplyvom volania prírody a nevedel sa vrátiť. Musel byť však milovaným kocúrikom, lebo jeho dôvera v ľudí je neotrasiteľná. Stratu svojej bývalej rodiny neoplakáva. Zmenu berie ako nové dobrodružstvo a čaká, kedy si pre neho príde ten jeho človeka alebo hneď celá rodina.
Vinca nič nerozhádže. Čaká práve na Vás, aby prevzal Vašu domácnosť pod svoje tútorstvo a z celého srdca Vám poskytoval svoju lásku, bezstarostnosť a ochranu. Vincent je jedným z tých, ktorí dokážu naučiť dieťa láskavosti a zodpovednosti k menším a slabším tvorom. Je jedným z tých, ktorí prinášajú svojmu domovu optimizmus a dôveru jednoducho iba tým, že v ňom sú.
Prajem Vám veľa lásky pri rozhodovaní a keď si budete istí, že Vinco patrí k Vám, tak zadrapkajte tu.
Vaša Bastet, za občasník Mačacím pazúrikom
