Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Pastieri stromov uvoľnene ležia
omámení sladkosťou plodov jesene.
Iba jeden stále češe kríky,
strapaté hlávky so žltnúcou hrivou.
Jazero tiché zrkadliace nebo,
sivá v sivej sa smeje.
Pískanie a čvirik jediné to zvuky
kľudné a srdcu milé.
Štekot psov a narušiteľský zvuk motora,
ktorý sem nepatrí stráca sa v diali.
V uponáhľanom svete tam dole v meste,
kde srdce bolí a nemá rozlet k šťastiu.
