Cieľom cesty bola obec Planá nad Lužnicí. Ideálne miesto na potulky v prírode popretkávanej rybníkmi, potokmi, odvodňovacími kanálmi, kľukatiacou sa riekou Lužnicí.
Za oknom nás volá les, ktorý pred pár rokmi nazeral do kuchyne a spolu s ním v zime srnčia zver. Dnes je tam ešte priestor pre bažanty, ktoré z vysokej suchej trávy sem tam opatrne vytŕčajú hlavičky v tom prostredí obkľúčenom ľudskými obydliami.
Úzkou cestou sme sa vybrali cez les. Mohutné stromy sa týčia dovysoka. Leto už prišlo, aspoň podľa teploty ovzdušia, ale príroda ešte drieme. Ešte sa len naťahuje a rozmýšľa, či je už čas vytiahnuť svieži zelený háv s pestrofarebnými kvetmi.
Za chvíľu sme odbočili z tejto cesty dýchajúcej vidieckou romantikou. Stromy sa rozostúpili a odhalili nám rybníky. Ich hladiny sú v rôznej výške. Drevinami spevnené brehy dávajú pocit starobylosti a bezpečnosti. V jednom hladina čistá ako sklo. V inom je zas ako staré neudržiavané zrkadlo s množstvom škvŕn.
Cez suchú trávu a perinu napadaného suchého lístia sa pretlačili prvé jarné kvetiny. Prekvapili ma tie vankúše bielych hlávok. Žltý iskerník som takmer nevidela.
Vodné hladiny sú plné života. Káčery dvoria kačkám. Páry sa spoločne kúpu na vodnej hladine a venujú sa svojim dôležitým povinnostiam. Kríky s rozkvitnutými bahniatkami sú tiež plné života. Bručanie prezrádza včely v ich neutíchajúcom pracovnom zanietení.
Zrkadlá. Všade sú hladiny pokojné ako vyleštené zrkadlá. Stromy a kríky sa v nich obzerajú.
Krajina je plná zvukov. Vtáčí spev napĺňa priestor. Svadobné piesne, volanie, pípanie. Ak stromy a lúky ešte váhajú so svojim jarným šatom, vtáky nemeškali a vrhli sa s vervou do svojich jarných povinností. Hniezda treba stavať. Pripraviť sa na potomstvo. Hľa, tu je ich spev.
