reklama

Zápisky spred roka

Keď si pozerám svoje zápisky spred roka, som prekvapená, kade sa moje myšlienky vtedy uberali. Veľmi často som rozmýšľala o smrti, o strachu. Smrť som nespájala so svojou osobou. Bol to strach, čo ma mátal. Strach, že ráno vstúpim do matkinej izby a nájdem ju mŕtvu. Často to bola prvá myšlienka, keď som sa zobudila.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Potom mi umrel Kubko. Náhle a nečakane. Vyčítala som si, že som nepostrehla príznaky nastupujúcej choroby, ktorá si svoju daň brala už niekoľko týždňov pred koncom. Nevidela som ich. Bola som zameraná na seba, svoje problémy, svoje strachy, svoje nezrealizované túžby, svoje zablúdenie v živote. Potácala som sa v svojom bezvýchodiskovom stave. Tak som to vnímala. Kto som? Čo som? Čo chcem? Aký má zmysel potkýnať sa týmto životom? Prečo práve mňa postretlo to, čo ma tlačí k zemi?

Depresia ma donútila zastaviť sa. Zamyslieť sa. Prehodnotiť svoje priority, plány, ciele. Niektoré veci prehodnocujem dodnes a hádam začínam mať konečne jasno. Depresia mala snahu sa znova zmocniť vlády. Niekoľkokrát využila slabiny a domáhala sa svojho miesta v mojom živote. Prekonala som ju. Porazila. Nie vždy to bola ľahké, ale vedela som čo chcem. Minimálne to, že beznádej a zúfalstvo nebudú riadiť môj život. Depresia využívala účinne moju najväčšiu slabinu. Démona strachu a bezmocnosti „Prečo práve ja mám na starosti chorú ženu - svoju matku? Sama, napriek tomu, že mám súrodencov. Prečo si moji súrodenci myslia, že ja, ktorá som s ňou každý deň, nepodlieham tlaku matkinej choroby? Prečo si myslia, že pre mňa je ľahké to, čo je pre nich ťažké čo i len pri jednej návšteve?"

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Týmto som prechádzala tohto posledného roka. Vzťah s matkou, vzťah s chorou ženou, snaha pochopiť. Búrky hnevu a odporu. Slzy kajúcnosti a viny. Medzi týmto som sa zmietala. A hľa, štedrý deň a zrazu tu mám odpoveď: „Lebo si to chcela. Dokonca si si to želala z celého srdca."

„Nie, nie, to nie je pravda.", kričí moje ja - moje ego.

„Vybrala si si túto cestu. Vybrala si si ju jeden vianočný večer pred niekoľkými rokmi. Spomeň si. Sediac za stolom svojej netere, držiac v ruke knihu, ktorej písmenká si nevidela, si si celou svojou mysľou hovorila:

„Ja to dokážem. Dokážem aj bez vašej pomoci, bez vášho pochopenia. Nikomu sa nebudem doprosovať, nikomu nedovolím, aby riadil môj život. Ak má byť cena za moju slobodu toto bremeno - áno beriem ho. Dokážem to! Postarám sa!"

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Moja sestra na mňa kričala o povinnosti, o podmienkach, ale jej slová padali na zem ako nepodarené projektily. Postavila som si okolo seba hradbu, múr z tých nevidených písmen knihy, ktorú som sa snažila čítať. Aspoň som to predstierala - to čítanie. Pohľadom zabodnutým na stránky som stavala neviditeľný múr medzi seba a svoju sestru a nevedomky som vyslovovala svoje najvrúcnejšie želanie v svojom živote. Ostatní súrodenci neurobili nič. Sedeli v obývačke a nechali útoku voľný priebeh.

Sú tu zas Vianoce a teraz viem, že už nielen musím, ale aj chcem a čudujem sa, že čo je práve na týchto Vianociach také iné. Možno ani nič, len ja som sa zmenila a dostala som dar.

Helena Jakubčíková

Helena Jakubčíková

Bloger 
  • Počet článkov:  171
  •  | 
  • Páči sa:  11x

Som to, čo zo mňa spravili otec, mama a ja. No a samozrejme mnoho ďalších ľudí:-)A napokon v neposlednom rade JA:-) Zoznam autorových rubrík:  Čudnosti prečudesnéTretia alternatívaSnové arabeskyMalé pohladeniaMurko a tí ostatníZápisky z ciestMačacím pazúrikomMoje zlatíčkaZávoz alebo životná križovatkaLen takProfesionálna deformáciaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu