Bolo mi smutno.

Bolo mi smutno. Cítila som sa tak sama. Chcela som niekoho počuť. Chcela som aby ma niekto chytil za ruku a postrapatil mi vlasy. Chytil ma za jeden prst, lebo by mal malú ruku. Takisto ako dnes malý Teofil. Nešlo to, nato som až príliš ďaleko a aj tak nie je ten, ktorý by to urobil.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

A tak som napísala ockovi správu nech mi zavolá. Už som ho nepočula desať dní a chýba mi. Nevolal mi, opäť mi na chvíľu zvlhli oči. Bola som tak nahnevaná. Nahnevaná na seba. Lebo som myslela nato, že chcem byť vzdelaná. Chcem toho toľko vedieť. Chcem vedieť všetko, aby keď sa ma moje deti budú pýtať, na všetko im budem vedieť odpovedať. A oni zakaždým za mnou pribehnú a položia mi novú otázku. Bola som tak nahnevaná, tak smutná a tak sama. Konečne svietilo ocove číslo na mobile. A počula som jeho hlas. Spýtala som sa ako sa má. Samozrejme. A povedala som, že mám menšiu krízu a že som strašne rada, že ho počujem. Počúvala som ako pokračujú práce na dome. Ako pokračuje archeologický výskum, keďže miesto, na ktorom ideme stavať dom je v chránenej oblasti. Rozprával mi, že sa prekopali až na miesta, kde žili Slovania už pred tisíc rokmi. Dávno. Že sa prekopali až na miesta, kde sú bažiny, a tam plávajú zvyšky z oviec a kôz. Kosti a malé kostičky. A oni tam žili. Naši predkovia. Ale, že ináč práce stoja, lebo počasie nepraje.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tvoj predok

Raz tu bol muž,

čo nosil hnedé menšestráky

zopnuté kusom povrazu,

čo žil pri tečúcej vode

a nikdy nešiel do kostola,

dokonca ani na Veľkú noc,

a zvieratá sa ho nebáli.

Bol dedinský murár.

Poznal staré príbehy, ale zomreli s ním

a nik ich viac nenahradí.

sedím v jeho letnej kuchyni

nahrubo omietnutej a dokončenej

ružovým náterom, po ktorom sa

prešlo bielym valčekom.*

.

Prešľapujem z nohy na nohu, držím telefón a ďalej sa rozprávam s ockom. A urobím pár (nevydarených amatérskych ) fotiek.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Vravím mu, že sa trochu nudím. A on, že to nechápe, že on sa nikdy nenudil. Vraví, že vonku je toho toľko na pozorovanie a objavovanie. A ja si vravím, že viem. Vravel mi ako minule na záhrade ťahal z fajky a začal pozorovať žihľavu. On vyfukoval pravidelne dym z fajky. Vanilkový, kubánsky, hocijaký , na aký práve dostal chuť. A ona takisto pravidelne vyfukovala, ale peľ. Zobral si lupu a ešte ju pár minút sledoval. A ja si vravím, že to je celý celý on. A páči sa mi to. Aj pre toto ho mám rada. A ja mu hneď nato vravím, že som bola dnes pri poli, ktoré pukalo. Pýtala som sa ho, že prečo. A zhodli sme sa, že to bude preto, lebo celé hodiny pršalo, a napučané steblá teraz pukajú.

SkryťVypnúť reklamu

Na požiarnej zbrojnici, blízko nášho budúceho domu, a zatiaľ starého maminho rodičovského, no už zbúraného, vraví, že tam sledoval, ako sa bociany chystajú na let. Let do teplých krajín. Veľké aj so svojimi malými z jari.

Vraví, že bol v Krakove. Myslím nato mesto. Mesto plné zaujímavých vecí, ľudí, budov. Tak ako všade. Ale Krakov je Krakov. Bol odviesť brata a G. na letisko. Že šťastlivo doleteli. Že pristáli v zemi severskej, v Nórsku.

Ešte povedal, že dnes oberal čierne ríbezle. Že ich je strašne veľa. Minuloročné záplavy urobili svoje. A že mamina z nich robí džem. Tak ju nechám pozdraviť a idem naspäť do domu. K Francúzom.

SkryťVypnúť reklamu

*Shuterland Smith : Tvoj predok

17.7. 2011 22:13 france

Kristína Jakubová

Kristína Jakubová

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Taký je život. Povedal Klaun so slzami v očiach, na tvár si namaľoval úsmev a do ruky vzal pero a papier..anabears.blogspot.com Zoznam autorových rubrík:  voyagespomienkypozorovala somfrancieBy the wayzamyslená

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
SkryťZatvoriť reklamu