Taký je život. Povedal Klaun so slzami v očiach, na tvár si namaľoval úsmev a do ruky vzal pero a papier..anabears.blogspot.com Zoznam autorových rubrík: voyage, spomienky, pozorovala som, francie, By the way, zamyslená
Schúlila sa do kĺbka. Na posteľ. Nezakryla sa dekou, nezakryla sa ničím. Nikto ju neobjal, v posteli ležala sama. Vyzliekla si hodvábne smaragdové šaty a nahá tam ležala a plakala. Slzy sa jej ronili jedna za druhou a stekali na levanduľový vankúš. Jeho vôňa ju teraz neukľudnila. Teraz na ňu prišla tá čudná nálada. Nie, vie, že depka to nebola. Ľudia s depkou skáču z okna. Ona len leží nahá , sama a smutná na posteli.
Keď som išla dnes po intrákovej chodbe, zacítila som známu vôňu, či skôr zápach. V hlave som ju hneď začala analyzovať, až som sa dopracovala na východ Slovenska k mojej starkej a k raňajkám, ktoré u nej zvykneme jesť.
Mám rada ako sa tvári na fotke, na ktorej som sa mu zmestila do dvoch dlaní, na ktorej mám červené líčka a on spokojný a šťastný pohľad.
Vonku je šedo, pochmúrne, rýchlo padajúce kvapky na sivý popukaný chodník, zelenú trávu a rozkvitnuté kvety jablone, čerešne a nádhernej magnólie. Celý deň som ostala v izbe. Celý deň v posteli.
...a vo mne niečo ostalo. Bolo to v Ž., keď sme sa ľudí pýtali, čo pre nich znamená láska. Naše kroky smerovali k ľuďom, čo už niečo zažili. Vidieť im to na tvárach, ale aj ich chôdza je často poznačená.
...o deťoch. O deťoch s nekončiacou fantáziou a vytrvalosťou, keď niečo chcú. O chytaní morského hada, o pijaviciach a o žralokovi, ktorý ale milé deti naozaj nežije v sladkovodných potokoch, plných Puru, Jari, Perwoolu a spýtajte sa svojich materí, čoho ešte všetkého....
Papagáje mi prídu gýčové. To bude tou ich farebnosťou. A tento blog je o nich, takže hrozí, že bude tiež gýčový, aj keď nie farebný. Ale ide o pointu na konci. Aké sú papagáje vynaliezavé, aj keď to nemusí vždy skončiť hepníngom.
