Taký je život. Povedal Klaun so slzami v očiach, na tvár si namaľoval úsmev a do ruky vzal pero a papier..anabears.blogspot.com Zoznam autorových rubrík: voyage, spomienky, pozorovala som, francie, By the way, zamyslená
the moment you realize you love so much you cant even breath. you could say such a cliché but I dont mind I would say it hundred more times. To love and to lose Just one letter difference but so ultimate.
Lesa sa bojím. Mám ho rada, ale bojím sa ho, mám rešpekt voči tvorstvu, ktoré v ňom žije. Aj včera som sa zľakla divného brechotu, ale B. povedal, že je to iba srnec. Lebo keby to bol medveď, bolo by to horšie.
Píšem málo. Kedysi som písala viac. Asi preto, lebo píšem iba vtedy keď mám blbé obdobie, depku, či čo... Keď mi to ide na papier akokeby samo. Sadnem, chytím do ruky moje stálemilované atramentové pero
Chcem ísť do tmavej noci, do lesa, s bosými nohami kráčať po koreňoch stromov, po odlomených konároch kríkov s tŕňmi, poraniť si nohy, cítiť stekať krv, až na zem, až na hnedú zem, kráčať ďalej tmavou strašidelnou nocou, sama vystrašená a hore, niekde na vrchole, na kopci zavýjať. Zavýjať na mesiac a zanechať vo vzduchu bielu stopu po mojom dychu ... po mojom výkriku. Zavýjať silno, nahlas a strašidelne tak, ako to robia vlci. A myslieť si, že mi vzduch, že mi stromy, že mi zvieratá a príroda rozumejú...že vedia, čo chcem povedať...
Veľkú časť dnešného večera som myslela nato, že chcem ísť domov. Písanie si s kamarátkou tomu moc nepomohlo a následne som si urobila papier s počtom dní, ktoré budem od zajtra preškrtávať. A čas sa bude krátiť. Chceme, aby čas išiel rýchlo, a predsa sa sťažujeme , ako rýchlo čas letí a spomíname na staré dobré časy... Ľudská bytosť, vždy nespokojný tvor. Mysľou tam alebo hentam, no málokedy tu... A pozrela som si video, ktoré mám rada. O mede. Myslela som na včely. Na usilovné včely, vytrvalé včely. Med na chlebe s domácim maslom a k tomu pohár mlieka.. Med stekajúci po rukách. Sladký med, výtvor prírody, ... Neolízať si peru, nechať žltú, lepkavú hmotu na nej a dookola privoniavať k jej cukrovej vôni...
Sedím na posteli, čakám na trochudôležitý mail a stále nič. Nemám rada čakanie, neznášam ho, ale potom si poviem, že už som urobila všetko z mojej strany a nechám čakanie bokom, nevšímam si ho...
Dorota sedela vo vlaku. A rozmýšľala. Premýšľala nad svetom, nad kolobehom života, nad tým ako plynú dni, ako sa ani jedna chvíľa už nevráti, ako je každá a jedna chvíľka jedinečná a jediná. A tak originálna. Závisí len na uhle pohľadu. V duchu si povedala základné informácie o sebe. Volám sa Dorota. Mám devätnásť, ešte stále som mladá, stále nástka. No už nie dlho. Mám dvoch bratov a zatiaľ ešte stále oboch rodičov pokope.
Pozerám von oknom. Už mám po skúškovom. Dnes iba sedím. Asi oddychujem. Hudba a vlastné myšlienky. Vlastný svet. Marcové zápisky.
...položiť syr a zapiť to so Chardonnay. S deťmi si zaspievať un deux trois j´avais dans le bois.... A byť ďaleko od toho, čo už nevládzem prijať a ani zmeniť. Sometimes I wish I were the lucky one.
úsmev ma veľkú moc a veľkú silu. Chcem sa naučiť usmievať bezprostredne. Prestať hľadať dôvody a zámienky nato, aby som sa usmiala. Nechať rozžiariť svoju tvár úsmevom a niekomu urobiť deň krajší. A popritom snívať, lebo to je to, čo viem asi najlepšie...
...z vtáčej perspektívy. Keď si predstavujem, že letím, som veľký, silný vták. Rozprestriem krídla a nechám sa unášať prúdmi. Alebo prestanem snívať a niekto mi zostrojí letecký stroj, ako to urobil Johnny pre svoju milú vo filme Arizona dream. Keď snívam o tom, že lietam...
Rozopnutá košela. Šaty unášané vetrom do strán. Bosé nohy. Tráva až po pás. Ruka v ruke.
Ja to nechápem..?!?... Áno, nechápeš . Daj mi pokoj... Tak ja idem.... Chod!!
Malá princezná.Som princezná. Áno. Teraz som. Ako malá som nechcela byť. ...vtedy som na karnevale bola obojpohlavná šmoulinka. ..ale teraz som.
..alebo to je moja slza..?....ako sa tu dostala?....niéé, to je škvrna od čaju - ( Non, rien rien. Non , Je ne regrette rien.) Klamstvo.
...what I should have said , No, I never told you I just held it in...
...sama sebou a vedela kto som a čo chcem.... ...Keby som bola lentilkou, chcela by som byť xxxxxx lebo tie máš najradšej... ...Keby som bola motýľom, pristála by som Ti na ruke a už nikdy by som nevzlietla...
...dvoch....tak ako mi o tom ona rozprávala aj ked už neviem ako sa volali..... chcel jej dať všetko ....no ona nechápala, že ju má rád.........neverí tomu doteraz, že bol do nej asi aj zalúbený...on bol totiž pre ňu dokonalý človek .......prečo by sa zalúbil práve do nej??....vie to len preto, že jej všetci vraveli ako veľmi ju má rád......a ona by teraz chcela vrátiť čas späť, ale nevie ako ....vlastne ..ono sa to nedá....
