V jebadelku, ako by povedala Justýna z Poľska, ktorá prišla navštíviť K., ktorá sa zakaždým opije. Je už veľká, ale mieru nemá. Ked je pod parou, chce sa fotiť, dookola a dookola, poodhalený výstrih, nevinný pohľad, zdvíhanie nôh a včera aj roztrhnuté nohavice. Večer som sa nebavila, na K. protest, že musím piť, dala som si dva glgy alsaského piva s nemeckým názvom Fritz Brau a tri glgy francúzskeho šampanského ... Potom som odišla. Nechcelo sa mi socializovať v bare, plnom spotených tancujúcich ľudí. Nepomohlo ani prehováranie S. zo Sicílie, že ani ju nebavia diskotéky, ale že tu, vo Francúzsku je to iné, tu je zábava... Aj tak som išla po svojom... Oni boli už na inej vlne a mňa takáto zábava vlastne už ani nebaví...
Ráno som sa zobudila bez budíka a s nádchou. Celý deň v jebadelku a raňajky do postele. Vianočka natretá maslom, tým dobrým od kravy, nie tým tukom a jahodovým lekvárom, druhý kúsok natretý nutellou, presne tak ako som chcela. K tomu citrónový čaj s medom, mňam. A čakanie, že sa uvoľnia dutiny. Vonku húkanie sovy a hlučný vodopád rieky preplnenej napršanou vodou a čerstvý dažďový vzduch. Vzduch, ktorý mám rada. Otvorila som okno, nechala na seba padať dažďové kvapky, na vlasy, na tvár, na pehy a vdychovala som tú jarnú sviežosť. Chcela som ísť skákať do mlák, skočiť do jednej , do druhej, preskákať tak celú dlhú ulicu až k veľkému mostu, starodávnym budovám a sledovala by som labute, ktorým dážď nevadil, ktoré si ho rovnako ako ja užívali...keby som nebola chorá...
Ranný nepodarený telefonát s našimi, lebo im nejdú slúchadlá a mamina s tatom to nevedia opraviť. A aj tak mamina odbehávala k mäsu, čo mala na rúre, či v rúre. Odbehávala za vôňou údeného mäsa, vajíčok a chrenu. Do kuchyne, kde je určite na stole upečený baranček v starej keramickej ťažkej forme. Oči má z klinčeka, na krku červenú mašľu so zvončekom a je posýpaný cukrom. Ona odbehávala do kuchyne, jeden brat bol ešte v posteli a druhý išiel s kamarátmi na Brnčalku. Chcela som im povedať, že sa vrátim z krajiny croissantov, bagiet, slimákov, syrov a vín asi o mesiac skôr a že na celý júl chcem ísť do Gruzínska. Kým som čakala kedy konečne zavolajú, čítala som o krajine chudobnej, nevyhľadávanej, tajomnej, ktorú pokrývajú z veľkej časti vysoké hory a kde sa narodil Josif Vissarionovič Stalin. Pozerám si obrázky Gruzínska, ktoré je obklopené Čierným morom a v hlave si znova poviem názov hlavného mesta Tbilissi, aby som si ho zapamätala, už navždy. Predstavujem si, aké by to tam bolo, aké to tam bude, som plná nadšenia a odhodlania skúsiť to, ísť tam...
Na večeru údený losos, ktorý mi tak veľmi chutí, s tmavým chlebom, paradajkou a ďalším pollitrom citrónového Lipton čaju s medom.
