Vo štvrtok. Dlhá cesta domov. Zo školy. Pozriem sa z okna a vidím dedka. A neverím. Nebol to obyčajný dedko , bol to dedko so znamením? Tak ako sa písalo v Hessovom Demiánovi. Dedko, ktorý v pravej ruke drží svoju palicu. Nie tak ako ostatní dedkovia , on ju drží vo vzduchu. Teraz ju nepotrebuje. Teraz je tu on , obrubník a to ako sa snaží udržať rovnováhu. Kníše sa zo strany na stranu a užíva si to. Tak, ako to robia všetky deti. . Tak ako to robil určite aj on, keď bol malý.
V piatok. Cesta vlakom. Rozprávame sa. Priznávanie sa k veciam, ktoré vedia len vyvolení. Červené víno. Kde je tá Družba? Vravím , dnes mám dobru náladu , bude to super koncert...„Ružová bunda?“ , „Ivo?“ Rýchla hudba , mega tance. Biele víno. Bol to super piatok , super koncert.
V sobotu. Boľavý krk. Znamenie, že koncert bol naozaj kvalitný. Domov sme mali ísť vlakom, ale peňazí bolo po koncerte pomenej a vonku tak nádherne. Ideme stopovať. Domov prídeme na dva stopy . Medzizastávka je jedna dedina a ja opäť neverím : Mama so psom a svojim dieťaťom , či vnúčaťom na prechádzke. Klasika. Až nato , že dievčatko má v ruke miesto bábiky pušku. A so zvukom, ktorý za sebou zanechá puška pri každom stisku spúšte , a divadlo, ktoré do toho vkladá to malé stvorenie ...a ja s S. sme zrazu zastrelené.
V nedeľu. Vyjdem z výťahu, išla som si odomknúť bicykel .V hlave som už cítila ako mi vietor hučí okolo uší a z očí mi od vetra tečú slzy , pomedzi ktoré si vychutnávam pohľad na Tatry. A zrazu .. „Kika?“....T. si prišla po ruksak. V piatok letí na Kanárske. dem s ňou k autu...„A nemáte doma koláč?“„Hej, máme. Veď vieš, že u nás je vždy napečené.“„Tak ideme?“„Poďte.“ Koláč im chutil. Len tento krát ho piekla mamina a nie ja. Takže som sa nemohla pochváliť, aj keď som chcela. Rada počúvam pochvaly. A ešte tam bol aj on. Už dávno som to pokazila......A teraz? Asi mám potrebu si pred ním dokazovať aká som dobrá. Možno si ho naspäť získať ? ...
...a niekedy mam chuť si dať cigu, len tak, pre štýl.
foto : Jessica Tremp
