Tie kopce, veľa snehu. Veľa možností ako ich zlyžovať. A boľavé lýtka. Tiež vravela, že riadne dobré sú nočné sánkovačky. Predstavujem si tie ihličnany, ktoré sa strácajú pod kopami snehu, ale nezlomia sa. A my sedíme na lanovkách a chýba nám 5 centimetrov, aby sme sa ich dotkli a tak sa iba pozeráme, možno si to odfotíme. A že túto zimu musím ísť s nimi. A ja, že hej, že nemám problém. No uvidíme. A tak mi vravela o kopcoch, o mikrobusoch. O talianskych zasnežených dedinkách, a o žene, ktorá sa narodila v Brezne, ale vzala si za muža Taliana, čo vlastní niekoľko hotelov, takých mini, celých drevených s krbmi , a také prítulné drevené hotely. V jednom z nich bývali. Vyštípané líca, zamrznuté nohy zabalené v deke a čaj zohrievajúci ruky. Lebo gumené srdce, čo sa pukne, a tá zmes v ňom, čo má zohrievať naše končatiny, nám nepomohla. Ale vôbec to nevadí, tá lyžovačky stála zato. Píšem to, čo by bolo, alebo čo bude a ležím na kúpalisku vo Francúzsku. A kvasíme. Sem tam vojdeme do bazéna, ochladiť pokožku. A rozoberáme, čo v zime. Chalani predvádzajú rôzne kúsky na skokanských mostíkoch. Malý, možno osemročný, tučný černoch vyskočí asi 10-krát na mostíku, už čakám, ktorý už čakám, že sa zlomí, a potom skočí bombu. Takú riadnu bombu. Zasmejem sa a poviem si, že aj tak bol zlatý. Niekoľko metrov ďalej skáče chlapec s downovým syndrómom rybyčku a potom ho otec vytiahne z bazénu a tak dookola. Neviem , či tú rybyčku neskákal lepšie než ja.
Osamotená nafukovacia lopta. Rôzne výkriky. Plavčík, ktorý ma s V. oslovil, spoznal hneď po prvom bonžúr, že nie sme z Francúzska. A my to nechápeme. Máme ešte, čo robiť. Aj s prízvukom aj s celou francúzštinou. A tak nám dohovoril, čo chcel v angličtine. Že kde sa máme prezliecť, a kde si môžeme ľahnúť.
Mysleli sme na zmrzlinu, no na tomto kúpalisku bol iba jeden automat. Bounty 1,20 eur a všetko ostatné jedno euro. Kúpili sme si s V. dva Snickersy a jeden Kit Kat. A sedeli sme na lavičke a jedli Oproti v zrkadle sme videli svoje opálené odrazy tiel vo farebných plávkach a smiali sa z toho ako zničene vyzeráme. A neriešime. Čas sa kráti. Za chvíľu ideme domov. Teraz nám steká čokoláda a karamel po brade a potom skok do bazéna, hľadať si cestu na plávanie medzi kopou ľudí. A potom na osušku, lebo komu by sa chcelo odhŕňať ľudí, aby si mohol aspoň trochu zaplávať a to pri štaridsiatich stupňoch ?!
V. sa ma tiež opýtala, či mám rada kolotoče a stočilo sa to na jarmoky, orechové trdelníky, klobásky, ... A padlo kopyto lomito platí to, že v septembri ešte pôjdeme na celý deň do Tatralandie.
20.8.2011 france
