Smerujem pohľad vonku. Dúfam, spolieham sa, že tam je to krajšie, že sa tam oplatí pozrieť. Pozriem. Môj prázdny pohľad doteraz a aj naďalej. Chcela som vidieť...Čo som vlastne chcela vidieť? Neviem. Výhľad na tetu, ktorá takisto pozerá von oknom. Mierne odtiahnutá záclona a jej tvár podopretá rukou. Možno takisto ako ja, chcela sa pozrieť von, nájsť tam niečo pekné. Doma to je ako na bojisku. Čím ďalej, tým horšie. Jedna strana bojuje, druhá nie. Ale víťaz nikdy nebude. Rozmýšľam, s akými myšlienkami v hlave je teta oproti. Možno len odbehla od pece, kde rozvoniava koláč, taký letný, ktorý sa v tomto počasí nehodí, alebo čokoládový, ktorý sa k tejto situácii nehodí. Paradox.
Plakať nechcem. No niekedy dávno mi možno napadlo dať si patentovať horké slzy, ktoré vyliečia, ktoré vyriešia. Nie, tak ako ani čas nezošije, čo človek roztrhal, tak ani slzy nezmijú, čo bolo. Plakať. Och, je to tak slabošské! Plakať lebo to možno pomôže. Nepomôže. Vôbec! Akurát má človek pocit, že všetko zlé sa stratilo v trpkých horúcich slzách, všetko sa vyplavilo a už bude lepšie. Nebude! Horké slzy si dať patentovať... Alebo sa v nich utopiť. Ani jedno. A tak sa pozriem von oknom, s nádejou, no tam je stále tá istá bytovka, hnusné balkóny, na ktorých sú povešané staré smradľavé handry, zabudnuté štipce, kvačky , či ako len chcete, na tom našom skateboard, ktorý sa mi dodnes nepodarilo skrotiť. Rozmýšľam prečo mám tendenciu pamätať si skôr to zlé ako to dobré. Veď mozog si pamätá veci, ktoré považuje za podstatné ,dôležité. Fatal error. Zle naprogramované. A tak si iba spievam, počúvam ,strácam sa v hudbe zapnutej čo najhlasnejšie. Stratiť sa v realite, a na chvíľu byť opäť niekde inde. Ale aj tak si kladiem otázku, či sa niekedy zmeníme. We never change, do we? no, no. We never learn, do we? So I wanna live in a wooden house. I wanna live life and always be true. I wanna live life and be good to you. And I wanna fly and never come down. And live my life and have friends around. We never change, do we? No, no. We never learn, do we? (Coldplay)
To je jedna strana mince. Tá druhá je, že sa teším na francúzsky vidiek, vinice, na petang, na víno, v jednej ruke syr a v druhej oliva. Položiť syr a zapiť to so Chardonnay. S deťmi si zaspievať an d trua žave dan l bua (un deux trois j´avais dans le bois ).... A byť ďaleko od toho, čo už nevládzem prijať a ani zmeniť.
Sometimes I wish I were the lucky one.
