Ľudia lepšie prežívajú zlé udalosti, ak rátajú s tým, že sa to stane. Ani ja si nerobím ťažkú hlavu z nohavíc, na ktoré mi stiekla nutella. Rátala som s tým, že sa to stane.
.
Myslím nato, že by som mala vedieť povedať nie vtedy, a inokedy zase : „ Nie, nemám sa dobre.“
.
Už som si zvykla, že Francúzi často hovoria merde, putain , a zut. ( hovno - do riti, kurva , ...). Veľký aj malý.
.
Sledovala som dve muchy, ako končí ich život na lepiacej páske na chytanie múch. Rozmýšľala som nad tým, prečo sa tam trepali, keď videli, že je tam už ďalších veľa iných nehýbajúcich sa múch.
.
Počujem zvuk traktora na poli, ktorý zbiera slamu zlatej farby, stočenú do veľkých valcov, a v kuchyni ma čaká cesto na palacinky na francúzsky spôsob. Na slano, so šunkovo-syrovou omáčkou. A mne to chutí.
.
Utriem si zalepené ruky a ústa od nutely, dopijem studené mlieko, zjem banán, dve zelené slivky, ktoré vyzerajú ako nedozreté a viem, že mi nebude zle. Prév povedala, že v New Yorku, kde letia budúci týždeň je štyridsať stupňov a mamina píše, že u nás boli skoro záplavy. Tiež písala, že zajtra idú na Oravu a že Samo sa túla po Nórsku, čo aj tak viem.
.
Spomenula som si na pohľadnicu, čo som pred dvoma rokmi poslala domov a na konci stálo: mám Vás všetkých rada. A oni si ju prečítali až týždeň potom, čo som prišla domov, lebo brat ju dal aj s ostatnými letákmi do zberu. A keď som sa spýtala, či im došla povedali, že nie. Tak som sa šla pozrieť do zberu a konečne si ju prečítali.
21.7.2011 france
