Také rovnaké ako u nás. Ešte aj zvonenie na telefone majú rovnaké, povedala som to starkej , že mi to pripomína domov. Asi nerozumela, nič nepovedala. Ale zato ja jej po dvoch dňoch rozumiem o trochu viac. A to je dobré, lebo už ma to začínalo srať, že im nerozumiem, a tak iba hlúpo prikyvujem a usmievam sa. A aj som dnes už povedala asi päť súvislých viet. Včera to bolo len nie a áno. A rozmýšľam či sa naučiť ako sa povie, už som najedená, alebo od zajtra budem jesť všetko zaradom , čo mi núkajú. Ale to by som nerada, kedže som rátala s tým, že tu možno schudnem. Uvidím. A to víno, čo som spomínala. Že Chardonnay. Tak trochu omyl. Moji Francúzi pijú víno zriedené s vodou. Zle nás učili v škole, že Francúzi vedia piť víno. Alebo tí moji sú výnimka. A v to aj dúfam. Ked prídem do civilizovanejšieho francúzska, napríklad Paríž, tak dúfam, že mi tam dajú také víno, že ešte na další deň sa mi bude krútiť v hlave, a budem z neho v nirváne. A z tých našich sa mi krúti v hlave, to hej... Lebo ak mi dajú víno zriedené s vodou, budem musieť povedať celému svetu, že Francúzi klamú. Ale prečo to už neurobil niekto predo mnou?
A dnes som prišla nato kto je doktor. Kedže starká vždy povie, toto daj doktorovi, toto bude pre doktora a podobne a až dnes mi došlo, že ona stále myslela jej manžela. Predtým som si myslela, že má prísť doktor, tak som sa snažila čo najlepšie upratať.... A myslím, že starký tak trochu aj vyzerá ako doktor a podobá sa na nášho ušno-nosno-krčného doktora. Ale úplne. Starecké fľaky mu pristanú. A dnes ma ponúkol z kozieho syra. F. sa ma pýtal pred 3 dňami , ešte na slovensku, ako sa povie po francúzsky koza a ja to už dnes viem. Chévre. A ten syr bol...no neviem to ani opísať. Spomenula som si na tata, kroý mam rád syry a aj na brata.
Polhodinový telefonát s L., ktorá je v inej rodine, spoznali sme sa pred dvoma dňami. A ona čakala niečo iné. Je sklamaná. Tak rozoberáme pol hodiny ako sa tu nudí, že nevie čo má robiť s malou Clementine. A zase, že sa nudí.
Párkrát do dňa pozametať chlpy. Lebo oni majú v riti, že je to nechutné, ked im psy behajú pomedzi nohy a naťahujú ňufáky až do tanierov, ked sa obeduje. A celé dni ich nechajú behať po dome. A im tak strašne padajú chlpy, ja to nechápem. Ale nevadí mi to, aspoň mám, čo robiť a čas ide rýchlejšie... Ale fakt som si myslela, že Francúzi sú viac čistotní...
A nutely je tu toľko, že ešte večer v posteli si ju musím zlízať z prstov.
A dnes som aj žehlila. Rozžehlila som im trochu nápis na jednom tričku. Ale nevadilo. Ved jasné, bolo to staré detské tričko, ruším Alesandrove, Iba na behanie po vonku...A., ktorý sa strašne super smeje a hlavne vkuse. A je taký istý ako všetky deti. Prečo som s i myslela , že tu budú iné deti, mimozemšťania? Hned v prvý večer sa predvádzal. Našulkal si vnútro bagety a s lyžicou to strielal po celej kuchyni. Aj teraz ked to píšem ho počujem cez stenu ako sa smeje. A to je 22:58.
A mamka? Aj na teba som si dnes spomenula. Lebo vieš čo? Som dnes povedala starkej, že nemám rada fazuľu. A jej to nevadilo tak ako to vadí tebe. Tak ked prídem domov, ma ju nenúť jesť prosím. Iba sa usmej. A tatik? Ja som naozaj minulý rok nevytrhala fazuľu zo záhrady naschvál. Naozaj som si myslela , že trhám hrach, čo si mi kázal vytrhať. Asi som bola na chvíľu opäť v tom svojom svete, a vôbec mi nedošlo, že trhám fazuľu a nie starý hrach. A mamka? Vieš čo ? No poprvé, už by si mi mohla zavolať konečne a po druhé, tiež sa ma pýtali, či mám rada koláče, a ja že hej. Že či doma pečiem. A ja že hej, že doma veľa pečieme. Rovnaká radostná citoslovcia od všetkých detí, wuáá. A starkine tak mi napíš, čo treba kúpiť a napečieš. A ja si len vravím, že sa musím naučiť držať ústa. A nenašla som v slovníku ako sa povie polohrubá múka. Tak neviem, či to mám skúsiť upiecť alebo im poviem, ked sa opäť dostaneme na tému koláče, že som asi zabudla piecť...
A dnes som zistila, že nabíjačku na mp4 som nechala doma...
A pred rokom som o takomto čase tancovala na na Pohode...
9.7. 2011 chez Doctor et Bon maman
