Vravím si, rozprávajú nerozvážni a mlčia tí, čo vedia. Ale aj tak píšem. Píšem ďalej. Len tak, lebo sa mi chce.
Na nočnom stolíku leží kniha : francúzština pre samoukov a ja ju zajtra prvýkrát otvorím. A niečo sa naučím. Možno. Foťák s už vyprázdnenou kartou po dnešnom dni. Krém na tvár, ružový garnier, lak lososovej farby, usb kľúče, plyšový anjelik, zbierka básni od poézie od básnika so škótskymi koreňmi, ďalšia od britského básnika, malé sväté písmo v kontraste k niektorým ich (naturálnym) básňam.
.
V hlave mám cigánku, čo dnes chodila od oknu k oknu áut stojacich na semafore. Mala plastový pohár plný medených euro centov. Ďalšia žobráčka na námestí. Moslimka a plastový pohár. Cigán žobrajúci pred kostolom, ktorý ma oslovil mademoisselle a zaprial pekný deň aj poobedie a ja som mu nič nevhodila. Ale usmiala sa a poďakovala. A vedela, že z toho sa nenaje. A o desať minút kráčal pred naším autom aj so svojou červenou šiltovkou a štrngajúcimi eurami vo vreckách.
.
Deň, keď sa nakupujú darčeky. Tatkovi aj babke som kúpila čokoládu Weis a ďalšiu od čokoládového umelca. Takú ozajstnú. 76% cacao. Aj z ochutnávky na farebnom tanieriku som si vzala. Trikrát. A teším sa, keď jej ju dám. Teším sa ako mi poďakuje s úsmevom bez protézy. Takým, akým sa len ona usmieva. A ja jej poviem, že som chcela poslať aj pohľadnicu, veľmi, ale nedalo sa. A možno sa mi to ešte podarí. Ešte mám mesiac. Dúfam, že hej, aj S. som sľúbila pohľadnicu. Z francúzska ešte nemá. A tiež jej chcem kúpiť magnetku. Lebo ich zbiera. Ale tu to nie je ako v tých obchodíkoch hneď vedľa brehu mora, kde predávajú všetky tie pekne gýčové veci. Suveníry. Nie, tu to tak nie je. Ale ja tie pohľadnice tak veľmi chcem poslať.
Bratovi som kúpila košeľu. Bude v nej riadne pekný. Určite. A každej babe, ktorá mu povie, si pekný, bude vravieť, to mi kúpila sestra. Vo Francúzsku. Vlastne tak by som to chcela ja, no on možno iba povie : ďakujem. A možno tú babu potom pobozká.
Sebe šaty, topánky a indiánsky náhrdelník z malých korálok. A tričko s nápisom Canada a veľkým javorovým listom. Lebo Canada !
.
Včera som povysávala červenú lentilku a žltého gumeného haribo medvedíka.
A na večeru som zjedla dva toasty s plátkami lososa. Mňam. V meste sme si zas dnes dali cookies, zmrzlinu a ja som večer opisovala do zošita nejaké francúzske recepty. Lebo jedlo. Lebo pečenie a varenie. A tiež recept na čokoládovú penu. Lebo keď prídem navarím a napečiem dobré jedlá. Tiež makaróny a soufflé. A ako predjedlo si dáme šalát s olivovým olejom a paradajkami. Mamke kúpim francúzsky časopis s receptami a poviem jej, nech si podľa obrázka vyberie, čo chce aby som uvarila a ja to uvarím. Ona nebude vôbec ničomu rozumieť, čo to je a potom jej to bude veľmi chutiť. Poviem jej , že si dobre vybrala. A utrieme si ústa do bielych servítok
..
Na uliciach, ktorými sme dnes chodili bolo málo dobre oblečených francúziek. Strašne málo a vravím V., že v Paríži to tak nebude. Nie, určite tam budú mladé dievčatá oblečené chic a aj staré ženy. Určite. A ona si ich bude fotiť s foťákom zaveseným na krku a zas niekto iný si bude fotiť ju. Lebo pekné mladé dievča s veľkou ryšavou vlnitou hrivou a pehami, dobre oblečené a s foťákom v rukách.
. Otec s dvomi deťmi so šikmými očami. Biela žena s černošským dievčatkom. Možno ja niekedy. Chalan s bielym tričkom a ružencom na krku. Mladí chalani s plátennými teniskami, alebo mokasínami a hudbou vo farebných veľkých slúchadlách. Páčia sa mi. Ešte k tomu tmavé vlnité vlasy. Mladá černoška s krikľavým zeleným kufrom, ružovou bundou a modrými nohavicami. V inej ulici mladé dievča sediace na múre s prekríženými nohami. V jednej ruke cigareta a v druhej pero. A na múre zápisník a v tvári zamyslený pohľad. Žena s pásikavým tričkom a jednoduchým copom z tmavých vlasov, ktorá má dieťa vo vozíku a ťahá ho za sebou. V druhej ruke má cigaretu a na prsiach priviazané druhé dieťa.
Na stene steet art. Singer.
Ujo s nohami v salomon topánkach a vysokými ponožkami simpsons. Výklady s veľkými plagátmi -50%, ktorých farba ladí s náterom vedľajšej budovy. Vo vitrínach sem-tam holé figuríny.
.
Mladému chalanovi sa rozsýpali všetky krabice, ktoré mal na zdvižnom vozíku, a v ktorých bolo zabalené nové oblečenie určené pre nás, pre nás konzumentov marketingu a nás materialistov. Zbieral ich a usmieval sa pritom, lebo mu bolo z toho smiešne. Tak ako keď sa ja potknem na ulici, tak tiež sa usmievam. Lebo je to smiešne. Niekedy s jedným kútikom vyššie a inokedy nie. A kolotoč. A električky preplnené ľuďmi s rôznymi vecami v hlavách. S rôznymi túžbami a osudmi. Ľudia sediaci pod markízami a fontány. A ulice. A kanály na uliciach s rôznymi vzormi na poklopoch, či mrežami.
3.8.2011 france
