V Anninom blogu si prečítam.

V Anninom blogu si prečítam : nie, nikdy sa nesmieme porovnávať, priradiť sa k niečomu, čo nejde z nás, čo nie je naše, v čom cítime čo i len nepatrný nepokoj. Nie, nie je to jednoduché. Napriek tomu si budujme vlastné šťastie, tak ako ho chceme my, tak ako to najlepšie vieme, najhlbšie ako sa dá.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Prečítam si to a nepremýšľam nad tým. Chápem to, presne viem, o čom vravel ten, kto to povedal. A nebola to Anna. Aj keď asi tiež vedela o čo ide. Husím brkom s tupým hrotom si do hlavy navždy vryť, že sme to, čo si myslíme, čo vravíme, čo robíme, čo tvoríme okolo seba, že sme stelesnením svojich slov a skutkov a myšlienok.

Spomeniem si na dievča, čo vravelo kamarátke : V poslednom čase som taká čudná. Mením náladu ako v puberte. Vtedy som si povedala, presne tak to je. Ale to bolo vtedy, teraz to je iné. Lepšie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Hladkám labradora s lesklou tmavou srsťou. Zmúri očí, nevie sa toho nabažiť. Položím prst na jeho vlhký nos a prejdem po ňom. Vyloží si labu na moju nohu a dožaduje sa ďalšieho hladkanie a škrabania, na tom mieste, čo má najradšej, pod krkom. Potom som sa mu prestala venovať a on odišiel.

S Alexom robíme bubliny, sledujem ako ich naháňa po celej záhrade. Sledujem jeho šibalský detský bezstarostný úsmev prechádzajúci do smiechu. A smejem sa s ním, lebo spadol. Nechala som vietor nech vyfukuje bubliny. A on ich vyfukol oveľa viac než ja, asi fúkal jemnejšie, pomalšie. A bolo to tak magické, bubliny vyfuknuté vetrom, bubliny odnesené vetrom. Bubliny farebné a neskôr puknuté.

SkryťVypnúť reklamu

Spomenula som si na malého E., ktorý už v troch rokoch vedel, čo je to fakír.

A na chlapca zo stanice, s ktorým sme sa na seba dlho pozerali, usmievali sa a uhýbali pohľadmi. Aj on, aj ja sme išli do blavy, ale inými busmi, a keď už ten jeho odchádzal, urobil na mňa grimasu a ja som sa začala smiať. Občas si naňho spomeniem, a dúfam, že ho ešte uvidím. Dúfam, že nikoho nemá, že si cez leto ani nikoho nenašiel, lebo ja som jeho úsmevu ostala verná. Myslím na jeho kučeravé tmavé vlasy a krásny úsmev, ktorý patril iba mne. Keď ho stretnem, dám mu z čokolády, ktorú určite budem mať pri sebe. Lebo aj vtedy som ju mala, ale hanbila som sa mu z nej dať. Ale teraz mu znej dám a začneme sa rozprávať o všetkom a o ničom. A nikto nespomenie ten deň, keď sme sa videli prvýkrát.

SkryťVypnúť reklamu

Fabrice mi ukázal, ako mám kŕmiť rybky Jamesa Bonda a King Konga, Pénélope mi ukázala ako mám kŕmiť dvojtýždňových zajacov Coku, Fantu a Sweppes. Budúci týždeň odchádzajú. Jedni do Ameriky, druhí na Korziku. A ja ostanem na francúzskom vidieku so starkou , starkým a ďalšími dvoma zajacmi Dynamom a Nutellou a dvomi psami. Keby sa tie malé zajace nepočúravali počas kŕmenia na moje nohy, bolo by lepšie.

22.7. 2011 18:46 france

Kristína Jakubová

Kristína Jakubová

Bloger 
  • Počet článkov:  49
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Taký je život. Povedal Klaun so slzami v očiach, na tvár si namaľoval úsmev a do ruky vzal pero a papier..anabears.blogspot.com Zoznam autorových rubrík:  voyagespomienkypozorovala somfrancieBy the wayzamyslená

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lívia Hlavačková

Lívia Hlavačková

43 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Iveta Rall

Iveta Rall

53 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu