Fotky z okna autobusu pred východom slnka.
Prešli sme šesťkilometrovým podmorským tunelom na druhú stranu morského zálivu.
Arnarstapi - socha Bárðar Snæfellsáss.
Po asi 190 kilometroch zastavujeme pri niekoľkých menších budovách. Sprievodkyňa nám hovorí, že je to camping. Ale v zime je zatvorený. Otvorená je iba jedna malá reštaurácia. Majú tam na dverách napísané, že toalety sú iba pre zákazníkov. Pozeráme si jedálny lístok. Môj žalúdok je už v poriadku. Skúsim Islandskú jahňaciu polievku. Keď sa rozprávame pri bare s dcérou, čašníčka nám hovorí, že si môžeme objednať aj po slovensky. Je Češka. Do tejto reštaurácie prišla robiť pred desiatimi dňami.
Jahňacia polievka je výborná. Okrem mäsa je tam niekoľko menších zemiakov, mrkva nakrájaná na kolieska a trocha kapusty. Podáva sa k nej teplá žemľa a maslo.
Po obede ideme ku oproti stojacej soche.
Pobrežie za sochou. Dcéra hovorí, že to je ako v Írsku. Nádherné útesy, hučiaci oceán hlboko pod nami.
Ďalší presun, ďalšia vyhliadka.
Djúpalónssandur beach
Pár kilometrov odtiaľ je čierna pláž. Sprievodkyňa nám hovorí, aby sme nešli blízko ku vode. More býva nevyspytateľné. Už sa tam utopilo viacero ľudí.
Vysoké vlny sa rozbíjajú o bralá. Všade sú krásne čierne okruhliaky.
V jednom okamihu, keď už sme dosť blízko pri vode a všetci si robia selfie s útesmi, zrazu prichádza obrovská vlna. Jeden chalan z našej skupiny sa vyštveral na skalu a more ho takmer zmietlo. My sme všetci stihli utiecť hore plážou. Chalanovi zostali mokré nohavice po kolená.
Toto je pre mňa asi najzaujímavejšia fotka z Islandu. Vrstvy stuhnutej lávy opracované rozbúreným morom a pod tým lávové kamene. Sprievodkyňa nám už skorej povedala, že Islanďania zakázali vyvážať z ostrova akékoľvek kamene. Keď vám ich nájdu v batožine, zaplatíte pokutu.
Každé nové zastavenie, nový neskutočný pohľad.
Počasie sa začína kaziť. Hmla, sneh.
Ideme asi tri hodiny v riadnom nečase. Občas cestu takmer vôbec nie je vidieť.
Vyznačujú ju iba pätníky. Jednu zástavku pri ceste úplne vynechávame. Nič by sme tam aj tak nevideli. Sopka je v oblakoch a vonku sneží.
Šofér hovorí, že si potrebuje nejaký čas oddýchnuť.
Zastavujeme nakoniec na rovnakom parkovisku ako ráno. Do cieľa máme ešte asi sedemdesiat kilometrov. Znova prechádzame podmorským tunelom.
Nakoniec šťastlivo dorazíme pred náš hotel.
