Tentoraz iba tak naľahko - bez foťáka, bez počítača, iba s mobilom.
Stále nachádzam miesta, kde som ešte nebol.
6. august
V noci bol silný vietor. Starým topoľom poolamoval suché konáre. Tie strhli so sebou aj zopár zdravých. Na nich rastie imelo. Nikdy som to nevidel tak zblízka. Imelo je veľmi silno prirastené k svojmu hostiteľovi. Rukou sa nedá odtrhnúť. Musel by som ho odrezať nožom, alebo odseknúť.
Neďaleko chodníka, ktorým prechádzam, sú listy jelše rozožraté pravdepodobne od nejakých húseníc.
Po dlhom čase vidím zasa strom s jedlými gaštanmi.
7.august
Kontaktná zoo na okraji Maastrichtu.
Je to pár kilometrov od miesta, kde bývame. Zvieratá sú čisté. Starajú sa o ne dobrovoľníci.
22. júla sa im narodil malý somárik.
Aj alpaka nie je na svete dlho.
Deti si k niektorým zvieratám môžu vojsť do ohrád. Môžu ich pohladkať, nakŕmiť u nich kúpeným krmivom.
8. august
Na dnes naplánovala dcéra návštevu C-mine v belgickom meste Genk.
V rozsiahlom komplexe podzemných uholných baní sa prestalo ťažiť koncom 80 tých rokov minulého storočia.
Tu je krátka informácia z wikipedie o tomto zaujímavom projekte:
Mesto hľadalo nové príležitosti pre obrovské banské areály na svojom území vrátane lokality Winterslag. V roku 2000 sa začala rozvíjať myšlienka umiestniť kreatívne centrum v budovách starej uhoľnej bane. V roku 2001 mesto Genk odkúpilo lokalitu. Názov „C-mine“ sa zrodil v roku 2005. Pokiaľ ide o obsah, kreatívne centrum pracuje na štyroch pilieroch: vzdelávanie, kreatívna ekonomika, kreatívna rekreácia a umelecká tvorba a prezentácia. Vďaka univerzitnej škole špecializujúcej sa na rôzne umelecké predmety, inkubátora pre mladých podnikateľov, kultúrneho centra, dizajnérskeho centra, kina, expedícii C-mine atď. bola misia C-mine úspešná. Vytvorila 330 pracovných miest v 42 spoločnostiach a organizáciách, vrátane približne 200 pracovných miest v kreatívnom sektore v 33 kreatívnych spoločnostiach.
C-mine každý deň produkuje hry, aplikácie, webové stránky, televízne sety, drony, svetelné show, dizajnové predmety, javiskové produkcie atď. C-mine je miestom kreatívnych tvorcov v každom zo štyroch segmentov.
Oddychové miesto v areáli.
Labyrint z oceľových platní.
Pohľad z ťažobnej veže.
Naša návšteva začala v podzemí bane.
Prešli sme celú časť. ktorá je sprístupnená návštevníkom. Bane sa tiahnu kilometre pod povrchom. Keď sa tam ťažilo, chodbami premávali vlaky s uhlím, ktoré vozili aj baníkov na jednotlivé pracoviská.
Celá expozícia je umiestnená v hĺbke asi šesť metrov a jej prezretie trvá asi hodinu.
Pri vstupe do podzemia sme na recepcii dostali malé krabičky, ktoré sme si zavesili na krk. Pri jednotlivých zastávkach sú senzory, ku ktorým sme naše zariadenia priložili a z nich sa ozval výklad v niektorom zo svetových jazykov.
V jednej časti je priestor s virtuálnou realitou. Po nasadení okuliarov sa môžeme vrátiť v čase, keď sa v bani ešte ťažilo uhlie.
Haldy vyťaženej hlušiny za areálom.
Určite sa sem ešte niekedy prídem pozrieť.
Podvečer, po našom návrate, sme ešte boli vyvenčiť psa uličkami poza dedinu. Na jednom poli sa v ohrade pásli takéto "vymódené" kone.
9. august
Starostlivosť o jabloň sa vyplatila.
V januári som ju ostrihal. Povylamoval, alebo skrátil som letorasty, ktoré sa na jabloni za posledné obdobie objavili. Odrezal som všetky výhonky na kmeni do výšky asi pol metra od zeme. Presvetlil som korunu. Všetky konáre, ktoré boli zdvojené, alebo rástli krížom cez seba som takisto odstránil.
Na jabloni sa na jar objavilo veľké množstvo kvetov. Stalo sa po iné roky, že niekedy vymrzli a na jabloni sa urodili dve - tri jablká. Tento rok pri kvitnutí mrazy neprišli.
V júli som urobil letný rez. Obkopal som kmeň, odstránil trávu asi v dvadsaťcentimetrovom okruhu. Pri denných teplotách nad 35 stupňov som jabloň večer polieval odstátou vodou, ktorá mala teplotu okolia.
Na strome je momentálne asi šesťdesiat jabĺk, ktoré pomaly dozrievajú. Sú šťavnaté a primeranej veľkosti.
Večer som sa vrátil na Slovensko.
Niekedy je človek rád, že na ňom nie je na prvý pohľad vidieť, že je Slovák. Pri niektorých spolucestujúcich by som sa musel za nich hanbiť.
10. august
Bez foťáka som nesvoj. Príliš som si zvykol na jeho rýchle reakcie, možnosť priblížiť si objekty, ktoré ma zaujímajú, urobiť si výrez, kompozíciu. V prípade potreby si rád nastavujem podexponovanie. Našťastie mobilové obmedzenie pominulo a zasa môžem fotiť s foťákom.
Celý deň bolo horúco. Až pred večerom som sa vybral ku blatnickému hradu, skontrolovať motýľov.
Polia okolo pokosili. Motýle zostali už iba na okraji lesa. Rastú tu bodliaky a ďatelina, ktoré im slúžia ako zdroj potravy. Stráň je obrátená na západ, tak je takmer po celý deň osvietená slnkom.
Všetko sú to druhy, ktoré už poznám, mám ich nafotené.
No vždy ma poteší vidieť znovu vidlochvosta.
Slnko pomaly mieri k západu. Zlatá hodinka.
11. august
Mačička
Až dnes som sa dostal k upravovaniu niektorých fotiek, čo sa mi nazbierali cez toto leto.
21 august
V Martine na ulici Červenej armády urobilo zopár nadšencov happening k výročiu ruskej okupácie. Prechádzali asi piati cez prechod pre chodcov, v rukách niesli kus ostnatého drôtu. Bol pri nich muž v napodobenine ruskej uniformy. Mali aj nejaké transparenty. Celé si to vyfotili a dali na sociálnu sieť do skupiny kde sa diskutuje o udalostiach v Martine.
Pod príspevkom sa rozbehla diskusia. Málokedy sa do podobných vecí zapájam. Nedalo mi však nezareagovať na jednu pani. Mená aj priezviská mám uložené v archíve. Nie sú to roboti, ani trollovia. Sú to skutočné profily skutočných ľudí. Do príspevkov som nezasahoval, je to ich autentický prepis.
pani A. S.
ANO prišli okupanti ale po prevrate 89 a vzali všetok strategický štátny majetok ktorý vlastnia doteraz-zadarmo ten prevrat nebol !!!§ Skús sa zamyslieť kto vlastní elektrárne kto predáva elektrinu z našich jadrových elektrární, kto rozhoduje o našej "bezpečnosti", našej ekonomike, musela byť likvidácia potravinovej sebestačnosti prečo asi ?! a keď sa opovážime nesúhlasiť alebo bojkotovať nariadenia hneď je tu hrozba prevratu-zmena vlády, zahraničie kontroluje a riadi naše súdníctvo, zákony (viď Britániu ). Stratili sme suverenitu prišli sme o všetok majetok, musíme sa podriaďovať a poslúchať DEMOKRATICKÉ fašistické zoskupenie najvyšších predstaviteľov západných vojny chtivých okupantov.
Miro Jankes
odpoveď pre pani A.S.: Nechcel by som žiť vo Vašom svete.
A.S.
BOHU žiaľ my všetci musíme žiť v tomto skorumpovanom, vojny chtivom morálne dehonestovanom svete ??!
Miro Jankes
odpoveď pre pani A.S.: Nemusíte. Môžete sa odsťahovať do Ruska.
Pán S.H. mi odporučil, aby som vypadol zo Slovenska. Že tu bude o jedného xxxxx menej. (Neviem prečo, po čase svoj príspevok vymazal.)
Miro Jankes
odpoveď pánovi S.H.
Mne sa na Slovensku páči. Fico tu s tými chudákmi, čo sa tu pokúšajú vládnuť, nebude navždy. Slovensko má naviac, ako kolaborovať s Ruskom.
S.H.
na Slovensku su iní kolaboranti. Trcia zo z. anglosasom...🤣🤣🤣
Miro Jankes
Odpoveď pánovi S.H. Netreba čítať Hlavné správy a podobné drísty. Budete šťastnejší.
pán J.M.
Človeče, vy žijete v tom istom svete a ani si to neuvedomujete...
Miro Jankes
Odpoveď pánovi J.M.
Nežijem vo svete konšpirácií, poloprávd, ruskej propagandy, ani Ficových blúznení.
pán J.M.
Budiž ale žijete vo svete, ktorý opisuje v pôvodnom príspevku pani A.S. Svojim komentárom ste šliapol úplne vedľa.
Miro Jankes
Odpoveď pánovi J.M.
tak pár bodov z komentára pani A.S. a moje reakcie:
- prišli okupanti... vzali všetok strategický majetok ... ktorý vlastnia doteraz...
Moja reakcia - akí okupanti? Mečiar, Slota, Počiatek a "slovenská kapitálová vrstva"? Sprivatizovali za korunu a potom rozpredali, alebo skrachovali.
- musela byť likvidácia potravinovej sebestačnosti prečo asi ?!
Moja reakcia - Čo urobil Ján Čarnogurský s družstvami?
Ak to bolo všetko také nevýhodné, prečo Fico za svojich 14 rokov vládnutia nič s tým nespravil?
atď
Slovenské poľnohospodárstvo a potravinovú sebestačnosť sme si zničili sami. Ľuďom sa nechce drieť na poliach. Je problém zohnať obsluhu do kravínov, ovčínov.
Napríklad v Belgicku na dedine takmer za každým druhým domom je dlhá záhrada, kde sa pasú kravy, alebo býky. Polia nevlastní jedno družstvo, ale množstvo drobných farmárov, ktorí sa o tie polia aj starajú.
Myslím, že je zbytočné reagovať.
pán J.M.
Zbytočne reagovať. Odporúčam pozrieť sa na stav veci globálnejšie. Pani narážala najmä na priemysel, obchod a finančníctvo, ktoré sme odovzdali do rúk priateľov zo Západu. Iste naši politici sa na tom významne podieľali.
Čo to má ale spoločné s ruskou propagandou a Ficom, ktorého vlády nemali možnosť veci vrátiť späť, snáď len ten Enel od Talianov...
Miro Jankes
Odpoveď pánovi J.M.
Pokiaľ viem, tak nič sa neodovzdávalo. Napríklad VUB-čka sa predala. Dokonca som vymenil svokrinu kupónovú knižku v malej privatizácii za podiely v investičnom fonde VUB-kupon a keď som to po rokoch predal, svokra si za to kúpila byt. VSŽ získal Rezeš - Mečiarov privatizér a doviedol ich do krachu. Keby ich Eichler nezachránil, koľko ľudí by v Košiciach bolo nezamestnaných?
Kúpele Korytnica po mnohých predajoch získal nakoniec Kočner. Choďte sa tam pozrieť, čo s nimi urobil.
Ruská propaganda je napríklad to, že nás v 1968 zachránili od kontrarevolúcie. A že november 1989 ľudia nechceli. Že to bola akcia zo západu.
Na Slovensku určite. Keby revolúciu nezačali v Čechách, dodnes by bol na Slovensku socializmus a Fico by bol ústredný tajomník. (Čechy naozaj ležia od nás na západ.)
Fico vládol jedno volebné obdobie sám a myslím, že mal ústavnú väčšinu. Vtedy mohol urobiť čokoľvek. Namiesto toho, aby sa staral o štát, staral sa o svojich sponzorov a o seba.
pán J.M.
To sú len smiešne čriepky. Vstupom do EU sa postupne zavŕšila devastácia vlastníctva majetku štátu v rukách SR. Zmysel prijímania nových štátov do EU je v ich vybrakovaní...
Miro Jankes
Odpoveď pánovi J.M.
Majetok by mali vlastniť ľudia a nie štát. Stačí si porovnať súkromnú firmu, riadenú skutočným odborníkom, ktorý sa obklopí rozumnými ľuďmi a oproti tomu štátnu firmu riadenú politikmi dosadenými analfabetmi. Pozrite si potom koncoročný stav tých dvoch firiem.
Koľko investovali tie firmy z EU u nás? To sa nepočíta?
pán J.M.
Skončilo to tak, že pracujeme zväčša na cudzom a nemáme vlastnú banku. I tá NBS v podstate nie je v našich rukách...
A to vlastníctvo strategických podnikov a komodít musí vlastniť štát. Od toho závisí suverenita štátu.
Miro Jankes
Odpoveď pánovi J.M.
Môžete robiť na svojom. Stačí si založiť firmu a nikto (okrem diletantov vo vláde so svojimi nekompetentnými rozhodnutiami) Vám do toho nebude hovoriť.
Banku si môžete vybrať kdekoľvek na svete. Slovenskú banku sme mali. Devínbanku. A ako skončila? Ako tie štátne podniky riadené analfabetmi.
Už sa potom nikto neozval. Buď im došli argumenty, alebo si povedali, že im nestojím za ďalšie reakcie.
Je mi smutno z toho, že na Slovensku je okolo 20 % ľudí, ktorí si želajú, aby sme sa pripojili k Rusku. V 89 by ma taká úvaha nikdy nenapadla. Už keď o Rusku blúznil kedysi Ján Čarnogurský, trocha ma to zarazilo. Ale to, čo vystrájajú terajší mocipáni, tak nato už nemám slov. Ak to mali v sebe roky a až teraz to vylieza na povrch, je to moja chyba, že som to nevidel. Ak to v nich nebolo a používajú to ako barličku na získanie nových voličov pre svoje strany, je to chrapúnstvo.
22. august
Podvečer, keď prestane pršať, sa prejdem popri plote z vonkajšej strany martinského skanzenu.
23. august
Inokedy stačí pozrieť sa z kuchynského okna. Na tomčianskom letisku je dnes letecký deň. Ani som tam nemusel ísť.
Popoludní sa odvezieme kúsok za mesto autom. Oproti ide takýto krásavec.
24.august
V roku 2009 som napísal článok na blog Mám rád bezdomovcov a vyberačov kontajnerov.
Je v ňom aj tento text: Keď chodil po smetiskách môj otec, strašne som sa hanbil. Prinášal domov vyhodené veci, o ktorých hovoril, že sa mu časom zídu. Z prineseného použil možno 1 %. Všetko ostatné sa hromadilo bez úžitku na našom dvore.
Po jeho smrti sme niekoľko týždňov likvidovali ten neporiadok. Vtedy na prehľadávanie kontajnerov ľudia neboli odkázaní. Nezbierali ten odpad, aby ho speňažili. Otcovi bolo iba ľúto vyhodených vecí. A videl v tom súčiastky, ktoré využije v budúcnosti na svoje "konštrukcie". Po cyklochodníku pred našim domom chodieva veľa podobných týpkov. Nikoho neodsudzujem. Každý sa živý, ako vie.
27. august
Grécko
Nebol to môj nápad. Žena chcela ísť aspoň na týždeň niekde ku moru. Strávili sme takmer celé leto s vnúčatami, stále sme niekde boli, niečo zariaďovali, varila pre celú rodinu. Chcela by teraz, aby sa chvíľu o ňu staral niekto iný. Známa z cestovky nám našla pobyt za rozumnú cenu s all inclusive servisom. Tak balíme a letíme.
Najskôr som chcel nechať fotky bez akéhokoľvek vysvetľovania. Nakoniec som sa rozhodol ku každému napísať aspoň jednu dve vety.
Stál som na dne vyschnutej rieky. Tam, kde sa mala vlievať do mora, prechádzali po brehu tieto ženy
Jednooký Murko.
Rád sa túlam uličkami, kam nechodia turisti.
Nad cintorínom sa podarilo zastaviť lesný požiar. Staré olivy, ktoré priamo nezhoreli, prišli o listy. Vyzerá to tam ako v apokalyptickom filme.
Pri lavičke na cintoríne.
Netuším, či staré stromy požiar vnútri dreva prežili a či ešte na jar znova vyrašia.
Do jedného chrámu som sa nedostal. Na dverách boli nakreslení ľudia v tričkách s krátkym rukávom a s krátkymi nohavicami, ktorí boli prečiarknutí.
Kadečo si turisti dokážu kúpiť v obchodíkoch.
Niektoré graffiti by sa mohli hneď vystavovať.
Holuby sa bili o omrvinky na peróne prímestskej železnice.
Na schodoch pred kostolom.
V prístave.
Gýčové, ale zaujímavé.
Mama, dcéra, more a vietor.
Na Slovensku by asi takáto ŠPZ-tka neprešla.
Ďalšie striekané majstrovské kúsky.
Pred búrkou.
Ulita.
Na rybom trhu.
Privstal som si, aby som stihol vychádzajúcim slnkom nasvietené bralá.
Ulička tretieho najväčšieho mesta Grécka - Patra z cesty pri vodojeme.
V meste.
Vyzeralo to ako UFO. Až keď som si to priblížil teleobjektívom a zväčšil na displey-i, zistil som, že je to zväzok balónov, ktorý pravdepodobne niekomu uletel.
Múry.
4. september
Aktuálne fotky z výstavby nemocnice.
Toto je na nejaký čas posledný článok na mojom blogu. Od prvého septembra som sa prihlásil do školy. Chcel by som jej venovať všetok čas, tak nové články by mali začať pribúdať až niekedy začiatkom roka 2026.
