Na prvom obrázku je výsledok zápasu čokoládovej bonboniéry s touto teplotou.
3. júl
Kým je žena s vnúčatami v nákupnom centre, vybral som sa k neďalekému kanálu. Sme v Maasmechelene, asi 25 km od nášho prechodného bydliska. Prechádzam popod kruhový objazd.
Vnuk mi hovoril, že tu pri minulej návšteve videl dve ťažobné veže.
Na kanáli je ukotvených niekoľko lodí.
Prechádzam kúsok po prúde popod mosty.
Na hladine pláva kačka s malými. Takto neskoro som mladé kačky ešte nevidel.
Veže som nenašiel, no pri cyklochodníku je mapa. Tam vidím, že by mi cesta k nim trvala asi pol hodinu pešo. Počkám, kým sa zvyšok rodiny vráti z nákupov a ku vežiam sa dostaneme autom.
Miesta, kam by som sa chcel ešte niekedy vrátiť.
Na internete som si prečítal: (Skrátené a voľne preložené.)
Maasmechelen
História osídlenia sa datuje až do obdobia okolo 6 000 rokov pred Kristom. Koryto rieky Maas sa vplyvom záplav neustále menilo. Na vyvýšených miestach vznikali osady. Ľudia tu chovali dobytok, ktorý svojim trusom zúrodňoval pôdu.
Názov Maasmechelen je zložené z dvoch slov. Prvá časť poukazuje na rieku Maas, druhá časť je pravdepodobne skomolenina z germánskeho mahalu - čo znamená miesto stretnutia. Stretávali sa tu slobodní Frankovia. Preto je nezriedkavým menom v tejto obci priezvisko Vranken (Frank)
Keď oblasť obsadili Rimania, postavili cestu, ktorá spájala Tongeren, Maastricht a Nijmegen. (Najmechen)
Popri rieke počas storočí ľudia stavali sústavu hrádzí, ktorá zabraňovala, aby sa rieka Maas vylievala. Vznikali nové oblasti úrodnej pôdy.
Na začiatku dvadsiateho storočia boli v lokalite objavené ložiská uhlia. Ťažba začala po roku 1923. Uhlie sa ťažilo až do roku 1987. Dedinčania nechceli robiť ťažkú robotu, ktorá nebola ani dobre platená. Francúzski prevádzkovatelia baní preto v 20. a 30. rokoch najímali na prácu najmä Poliakov, Čechov, Juhoslovanov a Maďarov. Po druhej svetovej vojne to boli Taliani, Gréci, Španieli, Turci a Maročania.
Títo prisťahovalci spôsobili úplnú zmenu v populácii. V prvom rade veľký nárast cudzincov, ale aj nárast počtu mladých mužov. Neskôr prišli ženy a deti aj zo zahraničia, čo vytvorilo pestrú zmes kultúr.
V 60. rokoch došlo k uhoľnej kríze. Základom bol vzostup ropy ako zdroja energie. Tak sa stalo, že sa v roku 1987 ťažba uhlia úplne ukončila a celá oblasť prešla na iné druhy priemyslu.
Po trochu hlbšom preskúmaní podkladov k danej lokalite som sa dozvedel, že jedna z ťažobných veží momentálne slúži ako rozhľadňa.
5. júl
Je rozdiel ísť do galérie sám, alebo keď tam idem s vnukom. Keď sa vyberiem sám, pristavím sa pri každom obraze, soche, objekte, inštalácii, ktorá ma zaujme. Venujem jej toľko času, koľko si zaslúži. Môžem rozmýšľať nad súvislosťami, motiváciou autora, invenčnosťou, originalitou.
Keď sme tam s vnukom, snažím sa mu vysvetliť všetko, čo si myslím, že by ho mohlo zaujímať. Hľadám jednoduchšie formulácie. Nezaťažujem ho prílišnou filozofiou, psychológiou. Snažím sa mu ukázať svet, ktorý doteraz ešte nevidel. Netušil, že to existuje. Že tomu môže niekto venovať celý život.
Sme v Bonnefantenmuzeu v Maastrichte. Pozeráme si aktuálne výstavy, aj stálu expozíciu.
Znova sa zastavujem pri Brughelovom obraze. Prvý krát som ho videl pri mojej poslednej, decembrovej návšteve. (2024) Zmenilo sa osvetlenie obrazu. Preto tu dávam celok z decembrového blogu, pretože mi zostali na všetkých nových obrázkoch modré odlesky, ktorých sa nedokážem zbaviť. Skúšal som meniť uhly pohľadu, no modré svetlo sa odrážalo zo všetkých strán, alebo som bol v odraze ja s fotoaparátom.
Pieter Brughel mladší žil v rokoch 1564 - 1638. Narodil sa v Bruseli, zomrel v Antverpách. Obraz má na popiske názov Census at Betlehem (Sčítanie ľudu v Betlehéme). Namaľovaný mal byť niekedy okolo rokov 1605 - 1610.
Detaily
V galérii je čo pozerať. Dokázal by som tu stráviť aj celý deň.
Inštalácia z piesku aj so strojom, ktorý ju vytvoril.
Detail pieskového objektu.
Pred budovou galérie je veľká inštalácia. Dvaja autori vytvorili niekoľko rozličných prírodných biotopov. Nechali ich, po nasadení rastlín a napustení vody, bez zásahu niekoľko mesiacov. Pri našej návšteve som tam uvidel "cudzieho" obyvateľa, ktorý si ho pre seba objavil.
Aj po vyjdení z galérie je čo fotiť.
13. júl
Odchod domov
Všetko je zbalené, natankovaná plná nádrž. Na Slovensko sa vraciame štyria. Okrem ženy a mňa cestujú s nami aj dvaja vnuci.
Stále čítam, ako Fico straší, že skrachujeme, keď prestaneme dovážať ropu a plyn z Ruska. Všade v zahraničí, okrem púmp na diaľniciach, je benzín lacnejší ako na Slovensku. Najviac je to vidieť v Čechách. Niekde je rozdiel aj 20 centov na liter. Ako to tí ľudia robia? Možno by mala slovenská vláda prísť na exkurziu.
Prvý deň som si naplánoval asi 800 kilometrov. Prespíme v Schwabachu, kúsok od Norimbergu v lacnejšom hoteli s raňajkami.
Cesta prebehla bez problémov. Chvíľu sme stáli v kolónach kvôli opravám ciest, alebo menším nehodám, ktoré spomalili premávku. Hľadal som najkratšiu trasu, ale tak, aby som sa vyhol čo najrušnejším mestám, kde bývajú kilometrové zápchy.
Do cieľa sme prišli asi o hodinu neskôr, ako sme pôvodne plánovali.
14. júl
Jihlava
Pri našom presune z Belgicka na Slovensko som si Jihlavu vybral ako druhé mesto, kde prespíme. Dakedy som tých 1 300 kilometrov dokázal prejsť za jeden deň s nedostatočným spánkom niekde na odpočívadle v aute. Viac krát sa mi stalo, že mi pri dojazde už klipkali oči. Už si nepotrebujem nič dokazovať. Máme dostatok času. Nikam sa nemusím ponáhľať.
V Jihlave som bol rok a pol na vojne. Narukoval som tam v oku 1982. Strávil asi desať dní v prijímači. Potom ma prevelili na pol roka na PŠ- ku do Pardubíc. Po nej som sa do Jihlavy vrátil a odkrútil som si tam zvyšok vojny. Chodili sme vtedy do zoologickej záhrady počas prijímača na povinné ranné rozcvičky.
Prvý impulz pre návštevu Jihlavy bol znova si pozrieť po rokoch mesto.
Vtedy som ho poznal ako chodec. Teraz ho zažívam spoza volantu. Musel by som tu stráviť aspoň tri dni, aby som si mohol zaspomínať. Takto to bola iba taká ochutnávka.
Aby z našej návštevy mali niečo aj vnuci, prešli sme si ZOO.
15. júl
Dnes by sme sa konečne mali dostať domov.
Ešte nás zdrží veľká nehoda na moravsko - slovenských hraniciach. Policajti nám hovoria, kadiaľ sa to dá obísť.
Prvý krát nejdem na Slovensko z Brna cez Drietomu. GPS-ko nás, kvôli nehode, presmeruje na Vlársky priesmyk a Nemšovú. Je to asi o tridsať kilometrov dlhšie, ale sme doma rýchlejšie, ako keby sme dve hodiny stáli kvôli zápche.
18. júl
Každý deň sa snažíme pripraviť belgickým vnukom a slovenskej vnučke nejaký program, aby celé dni nepresedeli pri počítačových hrách. Keď to počasie dovoľuje, chodíme von.
Tak sme sa vybrali na výlet do neďalekej dediny.
Najskôr sme sa zastavili pri bociaňom hniezde v Príbovciach. Sú na ňom dve mláďatá.
V ďalšej dedine Ležiachov sú na hniezde takisto dva mladé bociany.
Rodičia pravdepodobne zháňajú pre nich potravu. Mladé bociany majú ešte čierne zobáky. Očervenejú im až keď budú trochu starší.
V tretej dedine - v Socovciach, je hniezdo prázdne.
Zaparkovali sme pri rybníku v Ďanovej. Čaká nás asi dvojkilometrový pochod po poľnej ceste.
Aj keď je pod mrakom, všade sú motýle.
No nie všetky sú ochotné zapózovať.
Uvidíme aj nejakého lišaja, ktorého som doteraz nikdy nevidel.
Pomaly sa blížime k cieľu nášho pochodu. Upozorním vnúčatá, že musia byť ticho, lebo nič neuvidia. Keď vyjdeme spoza kríkov, v obore pod lesom je množstvo danielov.
Po chvíli, keď nás zbadajú a započujú, premiestnia sa do lesa, kde ich už nie je vidieť.
19. júl
Celodenná akcia starí Slovania v skanzene.
Pre deti je pripravených viacero úloh. Za každú splnenú, dostanú jednu korálku. Melú obilie na kamennom žarnove, strieľajú z luku, hrajú hru s drevenými kolíkmi ...
Na záver mali vystúpenie sokoliari.
23. júl
Od dnes sme štyri dni v Roháčoch.
Prvý deň, hneď po príchode a ubytovaní, sme navštívili skanzen v Zuberci.
Pretože na koniec týždňa hlásia prehánky a búrky, plánujem hneď na druhý deň dopoludnia výlet ku Roháčskemu vodopádu.
24. júl
Je štvrtok. Vyrážame okolo deviatej. Dnes by malo začať pršať až podvečer. Moji spolupútnici nemajú žiadne skúsenosti s pobytom v horách. Hovorí sa, že v Belgicku je najvyšší vrch kukurica. Neviem, kam sa nám podarí dostať. Ani s mojou kondičkou nie som spokojný. Možno budem prvý, ktorý sa nakoniec otočí a k nášmu cieľu nedorazíme.
Vnúčatá šliapu celkom dobre. Niekedy ich ja musím zastaviť a vydýchať sa. No keď sa dostaneme vyššie a občas treba použiť pri výstupe okrem nôh aj ruky, začínajú sa pýtať tú známu vetu: "Kedy už tam budeme?"
Došli sme.
Som na vnúčence hrdý. Síce pri zostupe hovoria, že sa im trochu trasú nohy, ale pre netrénovaných je to normálne. Bola to presne vybraná trasa, aby si riadne zašľapali, ale pri tom si neublížili.
25.júl
Dnes si dáme oddychový deň. Vybrali sme sa na Oravskú priehradu. Keď sme prišli do prístavu, za pätnásť minút odchádzala výletná loď, tak sme si urobili okružnú plavbu.
Tiene
26.júl
Dnes má celý deň pršať. Preto sme si rezervovali na pol jedenástu päť miest v Liptovskom Mikuláši. Ideme si pozrieť dom s ilúziami.
Od rána je zamračené. Predpoveď vyšla. Keď prechádzame z Oravy na Liptov cestou okolo Hút, v diaľke sa objavujú takéto hmly.
V dome s ilúziami sme strávili asi hodinu.
Na spiatočnej ceste vbehneme do riadneho lejaka. Dvakrát musím zastaviť, pretože nie je nič vidieť.
Prekvapilo ma viacero vecí počas našej dovolenky na Slovensku. Keď sme vošli do ktorejkoľvek reštaurácie, všade bolo celkom dobré jedlo. V niektorých výborné. Ochotná obsluha, čisto. Vidno, že sa tam striedajú návštevníci z viacerých krajín Európy. Majitelia sa snažia uspokojiť svojich zákazníkov. Konkurencia je veľká a to je dobre.
Jedinú nepríjemnú skúsenosť sme mali s jednou cukrárňou. Chceli sme pre deti objednať nejaké koláče. Na pulte s vystaveným tovarom bol oznam, že si máme sadnúť do vedľajšej miestnosti za stôl. Že k nám príde obsluha. Keď ku nám prišla čašníčka a povedali sme jej, čo by sme chceli, povedala nám, že koláče, ktoré majú vystavené vo vitrínke už si objednal niekto iný. Nerozumiem ich logike. Nechali sme ich, nech si žijú so svojimi problémami sami. Odišli sme do inej cukrárne. A boli sme s ňou spokojní.
29. júl
Aktuálne obrázky z výstavby novej nemocnice v Martine .
Stavba sa prehupla cez okraj stavebnej jamy. Podzemné podlažia sú pravdepodobne vybetónované. Betónujú prvé nadzemné poschodia.
Za plotom, odkiaľ som fotil obrázky, som počul čulý pracovný ruch. Búchanie, vrčanie strojov.
Fotiek sa za mesiac nazbieralo aj na päť podobných blogov. No keby som to chcel všetko ako tak spracovať, nemohol by som robiť nič iné.
Zasa o mesiac.
