tri z piatich vnúčat.
Ráno vychádza slnko o trištvrte hodiny neskôr ako na Slovensku.
Každý deň, keď neprší, snažím sa chodiť von a fotiť. Pomedzi stromy vedie chodník. Niekde ho, nad rozmočeným terénom, tvorí drevený rošt.
Hľadám motýle. Nemám žiadnu predstavu, aké by tu mohli byť a či vôbec.
Najskôr preletí okolo mňa babočka admirál, ale nesadne si. Až po chvíli zbadám ďalšie.
Prvý krát si detailnejšie všímam belgické turistické značenie.
Na liste zbadám aj tesárika škvrnitého.
Nemám tu žiadny program na úpravu fotiek, tak je to všetko iba také, ako sa mi to podarilo vyfotiť.
Ďalší deň idem do vedľajšej dediny. Viem, že je tam gotický kostol. Raz som si ho už bol pozrieť.
Jeho vzhľad ma inšpiroval tak, že som sa kedysi pokúsil urobiť 3D vizualizáciu okien a rozety. Znovu si fotím detaily.
Kostol je zasvätený svätému Štefanovi. Nachádza sa v dedinke Herenelderen. Farnosť založili páni z Elderen v roku 1261. Kostol bol postavený v 15. storočí v štýle Maastrichtskej gotiky. V rokoch 1899-1900 ho zreštaurovali pod vedením architekta F. Lohesta. Oproti kostolu stojí hrad. Hneď za kostolom je starý a o niečo ďalej nový cintorín.
V dedinke je niekoľko rybníkov. Pri jednom z nich sa v ohrade pásli dva krásne biele kone.
Až pri prezeraní fotiek v počítači som si uvedomil, že mi chýba obrázok rokmi zošľapaného kamenného prahu. Bol to jeden z dôvodov, prečo som tam išiel. Budem sa tam musieť ešte zastaviť.
Pri čistení a strúhaní jabĺk na koláč rozmýšľam, aké to muselo byť ťažké, keď sa niekto za totality rozhodol emigrovať. Vedieť, že už sa nikdy nebude môcť pozrieť domov. (Vtedy sa emigrovalo "navždy".) Vybaviť si v cudzej krajine všetky doklady, zdravotné poistenie a pracovné povolenie. Naučiť sa jazyk. Zohnať nejaký zdroj obživy. Ak bol človek sám, možno to bolo trochu jednoduchšie. Ak mal ženu, prípadne deti? Neviem, či by som to dokázal.
A potom sa rozhodovať, či sa stanem súčasťou nejakej krajanskej komunity, alebo sa od minulosti úplne odstrihnem a budem sa snažiť krajanom vyhýbať. Poznám niekoľkých známych, ktorí odišli po revolúcii do zahraničia za prácou. Napriek tomu, že tam žijú už roky, doteraz sa nenaučili jazyk. Chodia nakupovať do poľských obchodov, robia u Poliakov. Podobne to majú aj čínski prisťahovalci. Vo veľkých mestách sú celé štvrte, kde majú svoje obchody, lekárov, zamestnávateľov. Ak potrebujú niečo vybaviť na úradoch, požiadajú svoje deti, ktoré sa už v cudzine narodili a ovládajú jazyk štátu, v ktorom žijú, ako materinský.
7. jún
Keď sa po pár daždivých dňoch trochu vyčasilo, vybral som sa ku tomu gotickému kostolu znova. Tentoraz pešo cez polia.
Ešte predtým som v záhrade skontroloval jabloň.
Môj januárový rez jej prospel. Keď sme sem teraz prišli, povylamoval som letorasty. Niektoré som skrátil na 1,5 cm, niektoré nechal viac ako 10 cm dlhé. Jablká, ktoré sú naviac som zatiaľ nepreriedil. Niečo opadá vplyvom vetra, niektoré spadnú, keď do stromu trafia vnuci futbalovou loptou.
(Tu je stav jabĺčok na konci mesiaca.)
Keď sa dostanem za dedinu, krajinu okolo tvorí takmer rovina. Polia s jednotlivými plodinami sú oproti Slovensku menšie. Striedajú sa obilniny - jačmeň, pšenica so zemiakmi, kukuricou, burgyňou, repkou, alebo cukrovou repou. Medzi poľami sú ponechané voľné miesta, zarastené kríkmi a stromami.
Veterné elektrárne tu postavili asi pred tromi rokmi. Najskôr boli tri, teraz ich je na dohľad osem.
Bolo to v nedeľu a fúkal dosť silný vietor, preto boli niektoré vrtule zabrzdené.
Nepočítal som, že v takom veternom počasí uvidím lietať motýle. No babočiek bodliakových tu bolo postupne asi päť.
Keď som vyšiel na miernu vyvýšeninu, uvidel som v diaľke vežu tongerenskej katedrály. Priblížil som si ju teleobjektívom. Bola odo mňa asi 5 kilometrov vzdušnou čiarou.
Medzi repkou boli takéto modré kvety. Nepodarilo sa mi nájsť na internete, čo sú to za rastliny.
Do dediny Herenelderen som prišiel pešo asi za hodinu.
Pofotil som si zopár ďalších detailov.
No zošľapaný prah na kostole som nenašiel. Celá dlažba okolo obidvoch vchodov je vymenená. Tvoria ju nové, presné dlaždice.
Škoda. Obrázok som nakoniec našiel v archíve. Je z roku 2016.
Koľko nôh muselo tú preliačinu vytvoriť?
Na spiatočnej ceste mi zapózovala babočka admirál. Farebnosťou a neporušenými krídlami vyzerala, ako keby sa práve vyliahla.
Za dve hodiny chôdze som stretol iba jedného cyklistu. Na hlavnej ulici mi preťali cestu štyri plne obsadené golfové vozíky, na ktorých si robili okružnú jazdu nejakí dôchodcovia.
10. jún
Jedným smerom.
Stále hrozí, že keď sa vyberiem na prechádzku, zmoknem. Fotobatoh je vybavený nepremokavým obalom, ktorý rozprestieram iba pri daždi. Keby sa príliš rozpršalo, môžem sa kedykoľvek vrátiť.
Vo veľkej ohrade leží niekoľko kráv. Sú odo mňa dosť ďaleko. Okolo poletuje množstvo vrán. Niektoré chodia aj po zemi. Ku ohrade sa zrazu približuje auto. Vrany to na chvíľu vyplaší.
Vyplaší sa aj volavka popolavá. Jej letu venujem asi 15 obrázkov.
Popŕcha. Najskôr ochránim foťák, potom seba. Vrany sa medzičasom vrátili do ohrady s kravami.
Obraciam sa naspäť. Nechcem úplne premoknúť. No po chvíli prehánka ustúpi.
Vrátim sa sem v lepšom počasí.
Až doma si uvedomím, že všetky dnes nafotené a vybrané obrázky "idú" jedným smerom.
11. jún
Jasno. Do konca týždňa by mala teplota postupne stúpať až cez tridsiatku. Dnes sa to ešte dá. Pokračujem v ceste tam, kde som včera kvôli dažďu skončil.
Dostal som sa do dedinky Grote-Spouwen.
V každej dedine sa dajú nájsť zaujímavé miesta na fotenie.
Vraciam sa naspäť inou stranou.
Dnes som sa prešiel viac ako dve hodiny.
12. jún
Zelené
Technické
Religiózne
16. jún
Žena ma upozornila, že pri prechádzaní jednou z okolitých dedín videla americký tank. Našiel som si to na mape, hodil do GPS-ka a dnes sme sa tam vybrali.
Pomník postavili pri príležitosti 50. výročia oslobodenia tej časti americkými vojakmi.
Nachádza sa v dedinke Mopertingen.
Na spiatočnej ceste sme sa zastavili pri zámku Alden Biesen.
Bol som tu už včera pešo. Celá tá túra mi trvala tri hodiny. V nedeľu som stretol veľa cyklistov.
Prechádzal som okolo ohrady, v ktorej bolo asi pätnásť koní. Obrázky sú z obidvoch návštev.
Záhrady sú precízne upravené.
V zámku sa pravidelne konávajú svadby.
20 jún
Dnes má najstaršia vnučka poslednú z jedenástich skúšok. Skončí pred desiatou. Autobus by jej išiel až asi za hodinu, tak ju idem vyzdvihnúť. Využijem cestu do Tongerenu a prídem o viac ako hodinu skôr. Auto nechám na parkovisku pred obchodným centrom na okraji a do stredu mesta sa vyberiem pešo.
Mesto je osvietené ranným slnkom.
Zastavím sa na námestí pri katedrále.
Na jednom z bočných vchodov je otvorené jedno krídlo masívnych dverí. Asi vetrajú. Delí ma kovový plot, ale fotoaparátom si môžem prezrieť nasvietené vnútro.
Čas mi vystačí aj k návšteve ďalšieho kostola.
Tento je v horšom stave, ako katedrála. Na múroch sa objavujú náletové dreviny.
Niektoré vyryté nápisy na múroch sú z polovice minulého storočia.
Kavky obsadzujú vežu a strechy.
Vyyberám sa do najstaršej časti mesta. Pri kanáli je sliepočka vodná. Vidím ju druhý krát v živote. Pri tejto sú dokonca dve mladé.
Vraciam sa druhou stranou na parkovisko.
Ešte posledný obrázok pred odchodom.
21. jún
Starší vnuk dnes vystupuje na školskej besiedke. Príležitosť vidieť zasa niečo nové.
Každá trieda si pripravila nejaké vystúpenie.
Niektorí rodičia, starí rodičia a aj učiteľky sa poobliekali do kostýmov.
Na konci vyhlásili najlepšiu masku.
Obecenstvo tvorili rodinní príslušníci.
22. jún
Vstávame ráno o štvrť na štyri. Od štvrtej otvárajú parkoviská pre účastníkov koncertu. Miesto konania - lúka pri zámočku Neerrepen, asi 15 minút autom od miesta, kde bývame. Organizátori nás nasmerujú najskôr na miesto, kde máme zaparkovať. Ďalší nám povedia, kadiaľ máme ísť na miesto konania koncertu. Je to asi desať minút pešo cez dedinu. Pri vstupe na lúku je päť usporiadateľov. Skontrolujú nám vstupenky v mobile, dostaneme žetóny, ktoré si po koncerte vymeníme za raňajky.
Jediné, čo na lúke svieti, je mixážny pult.
Pred nami na oblohe Mesiac a Venuša. Začína svitať.
Do piatej, kedy koncert začne, sa na pripravené stoličky postupne usadilo všetkých šesťsto divákov.
Koncert je vypredaný. Prišli dve Islandské hudobníčky: Gyda Valtýsdóttir a JFDR.
Koncert je pri príležitosti letného slnovratu.
Posledné pesničky už znejú pri vychádzajúcom slnku. (Koncert sa konáva každé dva roky, ale vždy na inom mieste.
Bohužiaľ tento rok je pravdepodobne posledný ročník. Organizátori nedostali grant na pokračovanie.)
Dcéra, ktorá kupovala lístky, mi pred časom povedala, kto tam bude hrať. Napočúval som si ešte na Slovensku niekoľko skladieb na internete. Koncert bol výborný.
Po skončení sme si vyzdvihli čaj a croissanty, rozložili si na lúke rozkladacie stoličky.
Nezabudnuteľný zážitok.
Po raňajkách sme si ešte išli pozrieť zámoček.
O ôsmej sme už boli doma.
23. jún
Niekoľko dní po sebe chodievam večer na neosvetlené miesta. Hľadám mušky svetlušky. Je tu blízko chránený močiar s výskytom nejakého vzácnejšieho slimáka. No mušky svetlušky som nenašiel.
Zato mi pár krát pred okno izby, v ktorej spíme, pristal holub hrivnák. Na Slovensku som ho asi ešte nevidel. Tu ich je veľa. Bežné holuby tu vôbec nevidieť.
Urobil som s niekoľko obrázkov tak, aby som ho nevyplašil.
No po nejakom čase som si všimol, že medzi vetvami zostala sedieť holubica. Holub jej v zobáku nosil vetvičky, zbavené lístia.
Holubica si ich ukladala pod seba.
Stavaním hniezda strávili asi dva dni. Potom sa na dlhší čas niekam stratili. Keď som tam znovu objavil sediacu holubicu, počkal som si, kým sa na chvíľu vzdiali. V hniezde sa objavilo jedno vajíčko.
Dcéra mi povedala, že na tom istom strome mali hniezdo aj pred rokom, no silný vietor ho počas búrky zhodil.
Uvidíme, či sa im tento rok podarí dochovať mláďatá.
25. jún
Na dnes sme si naplánovali návštevu vojenského cintorína Amerických vojakov a chceme sa ísť pozrieť k dvom starým veterným mlynom.
Medzi krížmi sa občas objaví židovská hviezda.
Zaujmú aj Slovenské, alebo České mená na náhrobkoch.
Cintorín je pekne upravený. Pri našej návšteve sme tam videli školské zájazdy aj skupinu mladých vojakov v uniformách.
Prejdeme cez celý Maastricht na východ. Dostaneme sa až na Belgickú stranu a pokračujeme popri rieke na sever.
Prvý starý veterný mlyn prerobili na hotel.
Druhý je zrekonštruovaný do pôvodnej podoby.
Stále je čo fotiť.
29. jún
Oostende
V Belgicku sme už mesiac. Bolo by škoda, nejsť sa pozrieť aspoň na jeden deň ku moru.
V Oostende sme už pred rokmi boli asi dvakrát. Vždy sme tam ale prišli autom. Tentoraz sme nechali auto v Bruggach pri stanici. Celodenné parkovanie nás tam vyšlo na 2,5 €. Z Brugg sme prišli vlakom.
Túto časť mesta vidím prvý krát.
Cesta k moru vedie popri rybom trhu.
Rozličné morské príšery, typický zápach.
Rodina sa usadila na pláži, ja sa idem pozrieť na vyhliadkové mólo, odkiaľ možno ráno pozorovať tulene.
Boky sú obsadené niekoľkými rybármi.
Tuleňa som videl iba jedného na spiatočnej ceste. Bol ďaleko a moc sa mu nechcelo pózovať. Zachytil som iba kúsok chrbta a na ďalšom obrázku kúsok hlavy.
Na pláži bolo vidno kadekoho.
Množstvo čajok, čakajúcich, kým si návštevníci odskočia, aby im ukradli niečo z odložených vecí, čo by mohli zožrať.
Malé aj veľké mušle a ulitníky rozličných tvarov.
Opúšťam slniacu sa rodinu a idem s vnukom popozerať centrum mesta. Všade je veľa ľudí.
Obrázky z výstavby novej Martinskej nemocnice z dôvodu neprítomnosti na Slovensku uverejním až v júlovom blogu.
