Raz na to možno prídem. Zoznam autorových rubrík: Slovník cudzích slov, Rozhovory, Moje knihy, postrehy, Autozážitky, cudzie perie, Fototúlačky, Kuchárska kniha pre úplných za, mamonár, Nezaradené, Súkromné, 80 strán, S kreslenými vtipmi
Včera prehánky. Zobral som si radšej pláštenku, keby ma niekde chytil dážď. Pôvodne som chcel obísť iba zopár bocianich hniezd. Ale počasie sa trocha zlepšilo. Tak som sa vybral aj do polí. Nafotil som skoro tristo obrázkov.
Všetky doterajšie diely môjho fotoprojektu boli o tom, ako ma Lazy ovplyvnili. V tejto časti by som sa chcel venovať aj všeobecnejším témam. Napríklad mladoňovskej tragédii alebo výsledkom volieb na Lazoch v nedávnom období.
V nedeľu sme boli v martinskom skanzene. Počas celého dňa tam prebiehal program venovaný dedinským zvykom počas Veľkej noci. Vystúpili členovia detského folklórneho súboru Turiec z Martina a folklórny súbor Lysec z Belej-Dulíc.
Odlesky vody, kvet púpavy. Cesta ktorej hlboké kaluže sú vysypané odpadom. Všetko sú to výtvarné objekty. Ja s nimi nič nerobím. Iba ich zaznamenávam.
Túlam sa Turcom. Hľadám, čo tu zostalo po ľuďoch, ktorí už nežijú. Potešia ma domy, ktorých majitelia nemali peniaze na ich prestavbu. Stovky, tisíce starých domov majú nové fasády, nové okná a s nimi sa stratila autentická krása.
Žena v telke videla, že už prileteli bociany. V Turci viem asi o desiatich hniezdach. Skúsim ich postupne navštíviť. Dnes som bol v Nolčove a Krpeľanoch.
Dnes (21.3.2019) ďalší pekný deň. Hlásili, že na severe a východe sa má zamračiť. Uvidíme. Včera som nemohol nikam vybehnúť. Potreboval som sa vyspať po nočnej. Skúsim dnes.
Vyhovuje mi, že robím iba v noci. Predpoludnie prespím a potom mám väčšinou až do druhého večera voľno. Dnes je príjemne teplo. Škoda sedieť v byte.
Ráno.Teraz je presne tá časť roka, keď slnko svieti v kuchyni priamo na stenu. V zime vychádza oveľa južnejšie, v lete zasa severnejšie. Mohol by som si tam nakresliť slnečné hodiny.
Vlny slnečného počasia a drobného mrholenia sa každú chvíľu striedali. Vyviezol som sa na kopec, aby som si pozrel to divadlo z nadhľadu.
Dosť bolo pekných fotiek. Odteraz fotím iba drsnú realitu. Mohlo by sa to volať Slovensko 2019. Miesta, ktoré nechceme nikomu ukazovať. Ale ony tu sú a treba sa s nimi nejako vysporiadať.
Tento rok prvý krát pršalo. Trochu som to podcenil. Bolo málo svetla. Veľa obrázkov mám preto neostrých. Pri fotení jednej masky z podhľadu mi kvapla kvapka dažďa na objektív a ja som si to všimol až asi po tridsiatich snímkoch.
Tichý pochod od Jánošíkovej sochy po divadlo. Ľudia prišli. Neboli ich síce tisíce. Možno dvesto - tristo. Aj to stačí.
Ráno hmla. Kontrolný pohľad cez internet na webkameru na chate pod Chlebom. Inverzia je dosť nízko. Podľa toho si vyberám, na aký kopec sa vyberiem. Dnes stačí rozhľadňa medzi Turčianskym Jasenom a Belou.
Keď idem pešo, môžem si dôkladnejšie prezrieť prostredie, ktorým prechádzam. Tým, že tadiaľ chodievam pravidelne, objavujem stále viac a viac detailov, ktoré by som si pri jednorazovej návšteve asi nevšimol.
Za tie roky, odkedy prispievam na tento blog, sa mi nazbieralo obrovské množstvo obrázkov, ktoré vznikli na dokreslenie mojich článkov. Vybral som sedemnásť, o ktorých si myslím, že nie sú úplne na zahodenie.
Pri surfovaní po kanáloch káblovky som asi pred pol rokom narazil na program ČT ART. Pozerávam ho takmer každú noc a nič lepšie som v televízii za posledné roky nevidel. Minulý týždeň dávali na ňom dokumentárny film
Z vyhriateho bytu do vyhriateho auta, alebo autobusu a potom do vyhriatej roboty. Občas treba ten stereotyp porušiť a vybrať sa pešo. Dvadsaťpäť rokov to nebol problém.
Na dnes hlásili polooblačno. Ráno pred pol šiestou kontrolný pohľad cez okno. Svietia hviezdy. Idem ešte za tmy. Radšej autobusom, pretože na konečnej sa asi nebude dať zaparkovať.
Treba preskúmať terén. Slabý dážď a odmäk spôsobili, že zo stromov už zmizol takmer všetok sneh. Na zemi sa vytvorila zmrznutá kôra, ktorá sa na vychodených chodníkoch zmenila na ľad. Keď pôjdem na hrebeň, musím si zobrať mačky.
