Miro Jankes
Čo ukázať cudzincovi zo Slovenska (za desať dní) II
Počasie pod psa. Prší, prší, prší.Keď vykukne na chvíľu slnko, snažíme sa to čo najviac využiť.Prvá cesta vedie do Vrátnej. Kabínkovou lanovkou sa dostaneme do Snilovského sedla.
Raz na to možno prídem. Zoznam autorových rubrík: Slovník cudzích slov, Rozhovory, Moje knihy, postrehy, Autozážitky, cudzie perie, Fototúlačky, Kuchárska kniha pre úplných za, mamonár, Nezaradené, Súkromné, 80 strán, S kreslenými vtipmi
Počasie pod psa. Prší, prší, prší.Keď vykukne na chvíľu slnko, snažíme sa to čo najviac využiť.Prvá cesta vedie do Vrátnej. Kabínkovou lanovkou sa dostaneme do Snilovského sedla.
Ráno pod Strečnom a ani v Žiline na opravovanom moste nebola zápcha.Je pol dvanástej. Lietadlo z Bruselu priletí až po druhej. Do GPs-ka som si chcel naťukať Devínsku Novú Ves, ale nič také tam nebolo. Išiel som teda podľa mapy a tiež trochu intuitívne. Z dediny by malo byť vidieť Rakúsko a Dunaj. Zastal som na malom parkovisku. Nebola tam žiadna ceduľa, ktorá by mi pomohla s identifikáciou.
Orchidey v maminej záhrade nikdy nerástli. Nemali sme ich ani v dome. Mama pestovala pivónie, chryzantémy, georgíny a tulipány. A v dome kaktusy a muškáty.Prvý krát som skutočnú orchideu videl až pri návšteve príbuzných v Nemecku pred niekoľkými rokmi. Odvtedy sa aj u nás v obchodoch začali vo veľkom predávať a žena si ich zopár kúpila.Sú to vďačné kvety, ktoré vydržia kvitnúť niekoľko mesiacov vkuse.
Žena je služobne v zahraničí. Je to tisícky kilometrov ďaleko a zatiaľ sa mi nepodarilo s ňou spojiť. Preto som sa potešil, keď mi po príchode z roboty zazvonil telefón - pevná linka, a ozval sa odkazovač. Že mám odkaz. Mám vytočiť číslo 0900 811 802 a stlačiť hviezdičku.
Je to známy film (Blow-up) z roku 1966. Michelangelo Antonioni v ňom rozvíja príbeh fotografa, ktorí fotí v parku zaujímavú ženu. Až keď fotografiu doma zväčší, uvidí na nej v kríku ležiaceho mŕtveho muža.
Malý potok, pretekajúci poza Košúty I a Košúty II v Martine, sa po dnešných troch búrkach rozhodol navštíviť sídliská.
Robím tak aj napriek tomu, že to už viac ako dvadsať rokov nie je povinné.Pamätám si správy v televízii z volieb za totality. Ako zapálení aktivisti jedinej volenej strany chodili s prenosnou urnou za starými, chorými ľudmi na samoty, aby dosiahli 99 % účasť vo voľbách. Neviem, či to dokonca nebolo 99,9 %. Kto vtedy nešiel voliť a nebol chorý, stal sa okamžite podozrivý.
"Už toho bolo dosť. Stačilo. Zajtra dávam výpoveď", boli moje slová v utorok.V stredu ráno som po takmer prebdenej noci a po nekonečných rozhovoroch s mojou lepšou polovičkou ešte dodal:" Keď si nájdem nejakú novú robotu".
Nemôžem písať o českých, poľských alebo maďarských, pretože na ich zázraky nenatrafím každý deň v správach. To už musia vyviesť dáku riadnu sprostosť, aby som sa o nich niečo dozvedel.Môžem písať ale o tých našich. Vraj sa tam hore pretŕčajú aj za moje peniaze, tak by bolo dobré ich občas skontrolovať.Hneď na začiatok musím napísať, že som pravičiar a ešte k tomu liberálny. Nerád platím obrovské dane, aby ich "sociálny" štát mohol prerozdeliť. A potom sa chváliť, čo všetko je u nás "zadarmo" a ako sa o nás dokáže postarať.Mal by som ešte dodať, že nie som v žiadnej strane a ani sa do žiadnej nechystám.
Kolegyňa doniesla do roboty ukázať fotoknihu, ktorú dali urobiť ich šesťročnej dcére.Výber fotografií od narodenia až po súčasnosť.Zaujalo ma to a rozhodol som sa, že to tiež vyskúšam.
Koho nezaujíma moderný balet a experimentálny film nech ďalej ani nečíta. V článočku si chcem pripomenúť neprehliadnuteľnú nemeckú tanečníčku a choreografku, ktorá tento rok v lete vo veku 68 rokov zomrela.
Bolo to asi pred desiatimi rokmi.Z oravskej strany sme stúpali do Baníkovského sedla viac ako tri hodiny. Únavný výstup. Posledné serpentíny medzi skalnými suťami a dostali sme sa hore. Chvíľami ma mrzelo, že nemám fotoaparát. Už dlho sa mi páči opustená krajina bez viditeľných zásahov človeka. V údolí, ktorým sme práve prešli, bolo takých fotogenických miest niekoľko.Na hrebeni sme stretli zopár turistov. Väčšinou to boli Poliaci a Češi. Slovákov bolo v slovenských horách málo.
Pôvodne som tu chcel uverejniť iný článok (s pracovným názvom Bojnice) s fotkami z nášho sobotného výletu. Výlet to bol parádny, ale fotky nemám žiadne. Bolo perfektné počasie, dobré svetlo, dostatok času.Zlyhal ľudský faktor - ja. Nenabil som si batériu a ona doslúžila práve v okamihu, keď som chcel odfotiť prvý obrázok.Nevadí. Do Bojníc sa ešte určite vrátim a to, čo som v sobotu videl iba očami, prenesiem cez obrázky aj na blog.
Včerajšok mal byť podľa viacerých predpovedí najdepresívnejším dňom roku 2009. Nič také som necítil a poľský film Edi, ktorý dávali večer na STV2 mi náladu ešte o dosť vylepšil.
Bohaté včelárske tradície Slovenska – od historických postupov po súčasné metódy odovzdávané z generácie na generáciu.
...alebo o Judei a Samárii, ako tomuto územiu niektorí hovoria, sa veľa rozpráva, ale oveľa menej naozaj vie.
Životný príbeh chalana, potomka slovenských prisťahovalcov do USA, ktorý napriek svojej chorobe šiel za svojím cieľom.
Spolu s "katastrálnym vírusom" skvelá kombinácia ako stráviť pracovný deň v nekonečnom cykle
Odmena pre najlepšieho včelára v Československu, ktorý vypestoval včeliu matku – “Hontianku“.
Súd uzavrel prvú časť procesu s bývalým policajným prezidentom Kovaříkom.
Adam Pavlovčin mieri do Eurovízie.
Fiktívny dialóg s blízkym človekom, ktorý je na inej strane pomyselnej barikády.
Nie je isté, či sa reality šou vráti na obrazovky.