Miro Jankes
10 kreslených vtipov na výstavu do Prahy
V staničnom bufete v Kysaku sa v októbri 2005 zišli Tadeusz Blonski, Peter Sedlák, Terézia Urbancová a Fedor Vico, aby založili spolok karikaturistov.
Raz na to možno prídem. Zoznam autorových rubrík: Slovník cudzích slov, Rozhovory, Moje knihy, postrehy, Autozážitky, cudzie perie, Fototúlačky, Kuchárska kniha pre úplných za, mamonár, Nezaradené, Súkromné, 80 strán, S kreslenými vtipmi
V staničnom bufete v Kysaku sa v októbri 2005 zišli Tadeusz Blonski, Peter Sedlák, Terézia Urbancová a Fedor Vico, aby založili spolok karikaturistov.
Otec bol v detstve chudobný ako kostolná myš. Do maminej smrti - čiže asi do mojích 19 rokov som sa s ním nikdy nerozprával dlhšie ako tri minúty. Stále bol „nasratý“ a na nás deti väčšinou iba zazeral. Počas druhej svetovej vojny sa niekde nakazil komunizmom. Uveril mu natoľko, že sa po oslobodení stal tajomníkom strany vo vedľajšej dedine.
A pritom ma to fascinuje. Fotím oveľa viac krajinky, kvety, zvieratá, architektúru.Občas prekonám svoj ostych a niekoho si vyfotím.
Bolo to v polovici sedemdesiatych rokov.Mal som asi trinásť rokov. Otec bol kamenár a celý týždeň robil v komunálnych službách v Púchove. V sobotu a v nedeľu naverboval chlapov z krčmy a betónovali na dedinskom cintoríne obruby.
Otec mi pred asi dvadsiatimi rokmi hovoril ako ho viezli na konci vojny v transporte na nútené práce do Rakúska. Ich vlak začali bombardovať (pravdepodobne anglické alebo americké) lietadlá. Podarilo sa mu vo vzniknutom zmätku nielen prežiť, ale aj ujsť. Presúval sa potom pešo až do Trenčína, kde sa dostal do ruského zajatia. (Mal so sebou nemecko-slovenský slovník a pohľadnice z Ruska, tak ho považovali za špióna.)
Od útleho detstva som mal panický strach zo smrti. Bývali sme v dolnej časti dediny. Cintorín bol ešte trochu nižšie, takže takmer všetky pohrebné sprievody prechádzali okolo nášho domu. Prvý krát som si uvedomil konečnosť života asi v šiestich rokoch, keď mi zomrela babka.