MARTIN KUGLA (CV)
Je politológ a publicista píšuci pre sme.sk, aktuality.sk, hnonline.sk, armadninoviny.cz, tyzden.sk, postoj.sk a možno aj inde. Okrem vojenských vecí v jednotlivých článkoch, rieši aj oblasť dopravy, územného plánu a iné politicko-marketingové veci.
Tento text píšem ako reakciu na jeho posledný článok na blogu pod názvom Ako Matúš Vallo a Jano Hrčka spustili zastavanie Chorvátskeho ramena. Pred vyjadrením sa k jeho článku by som rád objasnil niektoré moje skúsenosti s Martinom, aby som následne vedel danú vec lepšie vysvetliť.
Martina Kuglu poznám asi 10 rokov. Považujem ho za šikovného človeka. Jeho hlavným a dlhodobým problémom je, že sa s ním málokedy dokážete dohodnúť. Skúsim to opísať na mojej prvej dlhšej skúsenosti, ktorá sa týkala mimoúrovňovej električky v Petržalke.
MIMOÚROVŇOVÉ KRIŽOVANIE ELEKTRIČKY V PETRŽALKE
Keď sa začala projektovať električka v Petržalke, mala byť pôvodne mimoúrovňová. Malo by to svoje výhody aj nevýhody, hlavnou nevýhodou bola ako vždy veľmi vysoká cena. Preto sa následne plánovalo, aby bola mimoúrovňová aspoň v dôležitých uzloch, ako sú križovatky Bosáková, Rusovská cesta, Jirásková či Kutlíková. Miestny úrad Petržalka v období 2014-2018 (pred tým ako som sa stal starostom) dal oficiálne stanovisko, že si neželá mimoúrovňovú križovatku na Kutlíkovej (z dôvodu času nebudem rozoberať detaily). Celá električka sa nakoniec naprojektovala bez mimoúrovňového križovania tak, že pretne celú Petržalku. Po mojom nástupe na pozíciu starostu som zamestnal Martina Kuglu. Presvedčil ma (a dodnes si myslím, že v tom má pravdu), že by bolo vhodné aby aspoň dve-tri najväčšie križovatky boli mimoúrovňové. Inak to môže v budúcnosti výrazne skomplikovať cestnú dopravu z dôvodu "krížového pretnutia" viacerých priečnych cestných komunikácií. Snažil som sa preto od prvých mesiacov presvedčiť súčasné vedenie hlavného mesta, aby projekt zmenili. Táto zmena bola zamietnutá z dvoch dôvodov. Prvým bol názor kľúčových ľudí magistrátu, že elekrička je "mestotvorný prvok" a preto je správne aby pretínala Petržalku na povrchu (s týmto nesúhlasím). Druhým, asi dôležitejším bol fakt, že ľudia zodpovední za realizáciu električky sa až panicky báli akýchkoľvek zmien, aby tým neohrozili termín výstavby december 2023.
Po sérii viacerých neúspešných rokovaní som na žiadosť Martina vybavil stretnutie so zástupcom poradenskej spoločnosti JASPERS, ktorá má pri týchto projektoch rozhodujúce slovo ako aj zástupcov Ministerstva dopravy SR. Martin ma niekoľko mesiacov presviedčal, že má nepriestrelné argumenty, kedy mu zástupca JASPERSu dá za pravdu a ľudia z Ministerstva dopravy SR tiež potvrdia jeho verziu. To malo mať za následok donútenie magistrátu zmeniť projekt. Stretnutie dopadlo katastrofálne. Bolo to jedno z najtrápnejších stretnutí, aké som v komunále zažil. Zástupca JASPERS ako aj zástupcovia Ministerstva dopravy SR mali úplne opačný názor ako Martin Kugla. Dokonca zástupca JASPERS na Martinove tvrdenia, že niektoré podklady v projekte nesedia nás výslovne upozornil, že ak by sme to dokázali, že to tak naozaj je (čo si zástupca JASPERS nemyslí), znamenalo by to neoprávnené čerpanie a teda vrátenie celej sumy projektu vo výške cca 150 miliónov eur. Spýtal sa, či toto naozaj chceme.
Po tomto doslova fiasku Martin trval na tom, aby som zorganizoval tlačovku a pod tlakom verejnej mienky donútil primátora a jeho ľudí, aby upravili projekt. Niekoľkokrát ma vtedy upozornil (jeseň 2019), že máme posledné dva-tri mesiace na zmenu, lebo potom sa už zmena nebude dať stihnúť. Snažil som sa mu vysvetliť, že ak ich nepresvedčíme, tak donútiť ich nemáme ako. Že to bude veľmi krátka tlačovka, keďže to bude jeho názor proti všetkým ostatným. Rovnako som sa mu snažil vysvetliť, že ak by som do takejto konfrontácie išiel a projekt električky by sa dostal do sklzu, mohol by som byť považovaný za vinníka, ktorý bezdôvodne, proti názoru všetkých ostatných odborníkov (okrem Martina Kuglu) ohrozil projekt za 150 miliónov eur. Martin nemal pochopenie pre moje argumenty a tak sa naše pracovné cesty rozišli. Predstavte si dnes, o tri roky neskôr, že by som také niečo spravil a električka by meškala, tak ako teraz mešká. Ako by to vyzeralo a akú časť viny by mi dnes z magistrátu pripisovali za tieto problémy? Aj vtedy Martin moje dôvody považoval za alibizmus.
O dva roky neskôr sme sa v októbri 2021 opäť stretli vo veci petície Zachráňme Petržalku. Vtedy mi, mimochodom, opäť nadhodil tému zmeny projektu mimoúrovňových križovatiek. A opätovne tvrdil, že je na to posledný mesiac čas, kedy sa to ešte dá zmeniť. Neviem, čo sa zmenilo za tie dva roky, ale bolo to presne v čase, kedy dodávateľ magistrátu už začínal s prvými prácami.
PETÍCIA ZACHRÁŇME PETRŽALKU
Druhýkrát sa v tomto volebnom období naše cesty s Martinom stretli približne pred rokom, kedy chcel cez petíciu a obstarávania územných plánov zóny zastaviť plánovanú výstavbu v oblasti Chorvátskeho ramena známej ako Petržalka city. Treba si uvedomiť, že bez súhlasu mesta by mestská časť nemohla obstarávať územný plán zóny. Martin Kugla to veľmi dobre vie a na stretnutí to priznal. Jeho cieľom bolo, aby mestská časť žiadosťou o začatie obstarávaní územných plánov zóny "prehodila loptičku na stranu mesta" a vyvinula tým tlak na magistrát. Znie to samozrejme pekne, problém je, že magistrát problém s dlhodobo prenajatými pozemkami v oblasti Petržalka city s developerom riešil takmer tri roky a bolo nereálne si myslieť, že tieto rokovania a dohody zahodia kvôli nášej iniciatíve. Niekoľko dní po vyhoveniu petícii na zastupiteľstve zverejnil 18.11.2021 článok Prečo Vallo klame a zavádza a Hrčka nekoná? V ňom doslova napísal, že "je to extrémne urgentné – ak chce M.č. Petržalka skutočne zastaviť hroziacu výstavbu." Od tohto extrémne urgentného momentu prešiel takmer rok, developer má (alebo bude mať) podľa mojich informácií záväzné stanovisko od hlavného mesta. Situácia, z pohľadu toho, čo požadoval Martin Kugla cez petíciu sa napriek tomu pre mestskú časť prakticky nezmenila.
V najnovšom článku sa dozviete, že napriek tomu, že to pred rokom bolo extrémne urgentné, tak sa to ešte stále dá stihnúť. A ja mám opäť raz "Déjà vu".
Martin má, samozrejme, pravdu v tom, že ak by mesto súhlasilo so začatím obastarávania územného plánu zóny, tak cez stavebnú uzáveru by sa táto stavba dala pozastaviť a vznikol by čas na ďalšie zmeny. Prvým problémom je, že odborní zamestnanci na mestskej časti, ktorí mali toto zadanie spracovať mi povedali, že vecne ani procesne nesúhlasia s návrhom Martina Kuglu (niektorí až tak, že sa podľa nich nedá takto vykonať). Priznám sa bez mučenia, táto oblasť nie je moja najsilnejšia stránka a preto na zásadnejšie rozhodnutia (proti názoru odborných zamestnancov) si netrúfam tak ako v oblastiach, ktorým rozumiem. Druhým problémom je, že zodpovední ľudia na magistráte majú na rozdiel od Martina zodpovednosť za takéto kľúčové rozhodnutia a ja na rozdiel od nich nedisponujem právnymi analýzami zmlúv a právneho stavu. Ak takouto zmenou poškodia developera, a mesto na súde prehrá, muselo by znášať náklady za spôsobené škody. Áno, od stola sa ľahko hovorí, že pozícia mesta je silná a súd určite vyhrá. Ale takýchto "vyhratých" sporov už nielen Bratislava mala v minulosti niekoľko a spravidla ich vždy prehrala. Môžem súhlasiť s Martinom, že možno mohlo mesto vyrokovať viac, možno sa dalo nájsť niečo, čo by umožnilo odstúpiť od zmluvy. Len ten, kto také rozhodnutie musí spraviť a bude za ňho niesť zodpovednosť, je niekto na meste. A táto osoba má v realite výrazne ťažšie rozhodovanie, ako Martin doma za počítačom.
Na záver by som iba zopakoval, že aj keď ma Martin opäť raz vidí ako alibistu, ja nie som ten, kto v danej veci rozhoduje. Vecne, legálne aj fakticky je to hlavné mesto a jeho vedenie. Samozrejme, môžem z pozície starostu mestskej časti robiť verejný tlak, aby nám mesto s našimi argumentami, prečo riskovať desiatky miliónov v súdnom spore vyhovelo, ale nepredpokladám, že to urobí. Doteraz sa tak totiž nestalo, a to ani po interných diskusiách na túto tému. Naopak, viackrát mi bolo zo strany magistrátu vysvetľované, že vzhľadom na právne analýzy zmluvy z čias bývalých vedení mesta v prospech developera sa tak stať nemôže. Je teda alibistické nevstupovať do extrémne komplikovaného sporu medzi mestom a developerom? Kde ako starosta mestskej časti nemám dostatočné kompetencie ani vedomosti, aj keď by som si mohol populisticky prihriať polievočku a vykrikovať o tom, ako sa snažím chrániť Petržalku pred zlým developerom a mestom? Podľa mňa je to skôr zodpovedné, pretože teraz je úplne jasné, kto akú zmluvu podpísal, kto a ako sa ju snaží zmeniť v prospech Petržalky a Bratislavy a kto za čo nesie zodpovednosť. Ale na to nech si urobí názor každý sám.
