Veve Janotková
Born to work alebo Krátke a pesimistické zhodnotenie situácie
V škôlke sa vždy po obede išlo spať. Hoci sa nám nechcelo a radšej by sme sa hrali, museli sme sa povinne prezliecť zo škôlkarských úborov do pyžama a zaľahnúť. Málokomu sa chcelo takto na povel zaspať a tak sme sa väčšinou rozprávali, ale iba šeptom, aby nás sestričky nehrešili. Mamina sa ma doma často pýtala: „Veronika, spinkala si v škôlke?“ A ja som jej vždy podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia odpovedala: „Nie, len som tíško ležkala.“ Po pár rozhovoroch so sestričkami mamina pochopila, že v škôlke každý deň spím ako dudok, len si to potom nepamätám. Celé tri roky som sa tešila, kedy pôjdem konečne do školy, pretože tam sa po obede spávať nemusí.
