Sedíme na lavičke, lížeme zmrzlinu, vychutnávame si, ako sa nám 24 korún za tri kopčeky rozpúšťa na jazyku a pozorujeme ľudí okolo. Po námestí sa prechádzajú páriky (väčšinu z nich by ešte ani do kina na film s označením „MP 15“ nepustili), mladé rodinky s kočiarikmi a kruhmi pod očami, ľudia venčiaci svojich psov (prečo vyzerá 150-centimentrové žieňa s bernardínom prirodzenejšie ako dvojmetrový chlap s pinčom?), starší manželia (musia to byť manželia – nedržia sa za ruky), občas okolo prebehne „manažér od pohľadu“ (s mobilom pri uchu, v dobrom obleku, ale s rednúcimi vlasmi a rastúcim pupkom – daň zo stresu) alebo pipka na opätkoch, ktoré ašpirujú na výškový rekord (a mne vždy príde zábavné pozerať sa, ako bojuje na mačacích hlavách s gravitáciou).