a samotu na brehu jazera,

kde modré vlnky tak nežne pohladia

jej nežné ramená.

Tu môže stretnúť rytiera.

Stačí vystrieť ruku...

Ale beda...

Žiadny rytier,

ale starší brat.

Hádam sa ho nezľakne...

Čo sa smeje...

Jej dievčenským snom,

tomu braček nerozumie.

Chalani...

Ale plecia, tie má silné...

A tak krásne sa z nich padá...

Jazero je stieborné aj modré...
A mať takého brata...celkom dobré.
